Manželia sa napokon rozhodli pre adopciu. Proces síce trval viac ako dva roky, no moderátorka hovorí, že toto obdobie nevnímala ako nekonečné čakanie. „Keby sme si dali kritériá, že chceme dievčatko majoritnej (pozn. red., z väčšinovej) populácie čakali by sme ešte dlhšie. A tak to bolo relatívne rýchlo,“ uviedla.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Počas tohto obdobia sa však nesústredila len na očakávanie jedného telefonátu. „Ale tie dva a pol roka som vôbec nečakala pri telefóne, pretože človek si žije svoj život, svoj komfortný život štyridsiatnika,“ podotkla. Moment, keď prišla správa o dieťati, ju však prekvapil. „Zrazu mi volá môj muž: Majú pre nás chlapčeka. A ja na to: okej. Tá predstava mi pripadala strašne smiešna,“ zaspomínala.
O adopcii hovorí otvorene, ale zato s opatrnosťou
Adela dnes vníma adopciu ako prirodzenú súčasť rodinného príbehu. O tejto téme sa doma rozprávajú otvorene, no samozrejme citlivo. „My sa o tom rozprávame, je to súčasť jeho príbehu a je to akási dokonalosť našich životov a nášho diania,“ povedala.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Priznáva však, že si dáva pozor na to, ako o adopcii hovorí, keďže jej syn si môže tieto rozhovory raz pozrieť. „Takže pre mňa nikdy nebol problém o tom hovoriť, ale dávam si pozor, ako o tom hovorím, pretože si hovorím, že on sa možno niekedy v budúcnosti bude pozerať na tieto rozhovory. Takže aby som tam nepovedala niečo, čo by zle pochopil. Aby vedel, že ho milujeme a že sme ho milovali od prvého okamihu a že to je to najdôležitejšie,“ doplnila.
Ako synovi vysvetľujú jeho príbeh
Adela priblížila aj to, že synovi sa snažia jeho životný príbeh vysvetľovať postupne a primerane jeho veku. „Mám pocit, že to ešte nie je v jeho jazykovej výbave tak prirodzené, aj keď má iné slová, ktoré používa podľa mňa mimo svojho vekového rámca,“ priznala.
Dôležité je, aby človek poznal svoj vlastný príbeh, pretože to má veľký význam pre jeho psychickú pohodu. „Ale psychologicky sa vlastne odporúča, že každý človek, aby bol so sebou zosúladený, v mieri a v nejakej sebaláske, potrebuje chápať a vnímať svoj vlastný príbeh a mať v ňom čo najviac mozaiky,“ vysvetlila.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Synovi preto opisujú aj jeho prvé obdobie života a snažia sa mu citlivo priblížiť okolnosti jeho príchodu do rodiny. „My mu potom rozprávame: ‚Bol si u tejto pani, tam si býval, my sme ťa tam chodili navštevovať a učili sa s ňou, ako ťa kúpať,‘ a tak ďalej. Snažíme sa mu teda vysvetliť, že bol v brušku inej pani, ale že od začiatku bol naším synom,“ priblížila.
Dodala, že syn vyrastá v prostredí, kde adopcia nie je nič nezvyčajné. „Vo svojom okolí má veľa adoptovaných detí a že tie prepojenia mama, bruško, dieťa môžu mať rôzne kombinácie a on to berie, myslím si, ako úplne normálnu vec,“ doplnila.
Nahlásiť chybu v článku