Ilustračná foto: Unsplash

U mnohých ľudí sa objavuje tzv. epistemické vyčerpanie, teda vyčerpanie z poznania.

Žijeme v dobe, keď na nás prúdi nekonečný tok informácií. Tie sú rôzneho typu, od článku s chytľavým nadpisom, ktorý zdieľa váš kamarát na Facebooku, cez hoaxy o koronavíruse až po politické správy, o ktorých má potrebu niekto z vašich blízkych diskutovať. Nie je divu, že na všetko nemáme síl reagovať. 

Filozof Mark Satta z Wayne State University študuje postupy zdieľania informácií a stav, ak nemáte energiu zapojiť sa do všetkých informácií, ktoré sa na vás valia, nazýva epistemickým vyčerpaním. Slovo epistéma je gréckeho pôvodu a znamená poznanie, takže ide o vyčerpanie súvisiace s poznaním, uvádza portál The Conversation.

V súčasnosti podľa Marka existujú tri bežné zdroje, ktoré vedú k takémuto vyčerpaniu. Existujú však aj spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.

Neistota

Tento rok je akoby stelesnením neistoty. Pandémia koronavírusu spôsobila neistotu ohľadom zdravia a tiež o tom, ako sa situácia bude vyvíjať. Neistota pritom môže stresovať väčšinu z nás. Už Descartes v 17. storočí hovoril o dôležitosti istoty v našich životoch a rovnaké tvrdenie zastávali aj mnohí ďalší filozofi.

Vďaka ľahko dostupným informáciám ľudia prezerajú spravodajské weby či sociálne siete, no namiesto odpovedí tam zvyčajne nájdu iba ďalšie pripomienky neistoty.

Ilustračná foto: Unsplash

Polarizácia

Politická polarizácia je významným stresovým faktorom. Mnoho autorov diskutuje o negatívnych dopadoch polarizácie, ktorá môže poškodzovať demokraciu. Polarizácia tiež preberá našu schopnosť získavať a zdieľať informácie.

Medzi polarizáciou a nedôverou exituje to, že sa navzájom podnecujú. Takéto niečo môže v ľuďoch zanechať pocit neistoty, komu môžu dôverovať a veriť. Polarizácia tiež môže viesť k strate spoločnej reči.

Pre tých, ktorí majú sklon brať vážne názory iných to môže spôsobiť stres či emocionálnu záťaž, napríklad smútok nad stratou priateľa.

Dezinformácie

Žiaľ, dezinformácie sa k nám šíria zo všetkých strán. Ľudia sú tiež zaplavení reklamou a nie úplne pravdivými správami od súkromných spoločností, ktoré filozofi nazývajú priemyselnou propagandou. Rok 2020 je tiež v znamení dezinformácií o koronavíruse.

Ako povedal šachový veľmajster Garry Kasparov, zmyslom modernej propagandy nie je iba dezinformovať alebo presadiť si svoje. Má to za cieľ vyčerpať vaše kritické myslenie a zničiť pravdu.

Ilustračná foto: Unsplash

Čo robiť?

Pri všetkej tej neistote, polarizácii a dezinformáciách je pocit únavy pochopiteľný. Americká psychologická asociácia navrhuje vyrovnať sa s s neistotou prostredníctvom obmedzenia konzumácie správ a zamerania sa na veci, ktoré má človek pod kontrolou.

Ďalšou možnosťou je uspokojenie s neistotou prostredníctvom praktík, ako sú meditácia či kultivácia vedomia. Pri riešení polarizujúcich situácií zvážte komunikáciu skôr s cieľom vytvorenia empatického porozumenia ako snahy “zvíťaziť”.

Pokiaľ ide o šírenie dezinformácií, je potrebné sa zacieliť iba na spravodajstvo, ktoré je všeobecne hodnoverné a na správy, ktoré ste si prečítali.

Súčasťou odolávania voči epistemickému vyčerpaniu je naučiť sa žiť s obmedzeniami a nedokonalosťou. Nik nemá čas opravovať všetky dezinformácie alebo si všetko podrobne naštudovať. Avšak popieranie toho znamená započať vyčerpanie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )