Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou života mnohých ľudí a to už od školského veku, no vedci čoraz častejšie upozorňujú, že jej nadmerné využívanie môže mať negatívny vplyv na naše myslenie. Ľudia si totiž postupne odvykajú premýšľať a úlohy, ktoré kedysi riešili sami, prenechávajú technológiám.
Na problém upozornil portál BBC, ktorý informoval o výskume, za ktorým stojí vedkyňa Nataliya Kosmyna z Massachusetts Institute of Technology. Ten naznačuje, že časté využívanie nástrojov umelej inteligencie môže ovplyvniť pamäť aj schopnosť spracovávať informácie.
Mozog pracuje menej, rozdiely sú výrazné
Kosmyna si najskôr všimla zvláštny trend pri uchádzačoch o stáž. Motivačné listy, ktoré dostávala, boli síce jazykovo kvalitné, no zároveň si boli veľmi podobné. Podľa nej išlo práve o texty vytvorené pomocou umelej inteligencie.
Podobný problém zaznamenala aj pri študentoch. Tí si podľa jej pozorovaní pamätali menej informácií než v minulosti. Spolu s kolegami sa preto rozhodla preskúmať, či za tým môže byť práve rastúce využívanie AI.
Do experimentu zapojili 54 študentov, ktorých rozdelili do troch skupín. Jedna používala ChatGPT, druhá vyhľadávač bez AI súhrnov a tretia pracovala bez technológií. Vedci počas písania esejí sledovali mozgovú aktivitu účastníkov.
Rozdiely boli výrazné. Študenti, ktorí pracovali bez pomoci, mali vysokú aktivitu naprieč viacerými časťami mozgu. Tí, ktorí využívali vyhľadávač, vykazovali mierne nižšiu aktivitu, no stále relatívne silnú. Najnižšiu aktivitu zaznamenali u skupiny používajúcej ChatGPT, pokles dosahoval až 55 %. Podľa Kosmyny mozog síce fungoval, no bol menej zapojený najmä v oblastiach spojených s kreativitou a spracovaním informácií.
Horšia pamäť aj slabší vzťah k vlastnej práci
Zistenia ukázali aj ďalší problém. Študenti, ktorí využívali AI, si po odovzdaní esejí nedokázali spomenúť na vlastné texty. Viacerí uviedli, že nemali pocit, že ide o ich prácu.
Podobné závery prinášajú aj ďalšie výskumy. Vedci z University of Pennsylvania hovoria o fenoméne „kognitívnej kapitulácie“, keď ľudia bez väčšieho premýšľania prijímajú odpovede umelej inteligencie a nechávajú ju ovplyvniť vlastné rozhodovanie.
Podobný efekt sa objavil aj v medicíne. Lekári, ktorí tri mesiace používali AI nástroje na diagnostiku rakoviny hrubého čreva, mali následne horšie výsledky pri rozpoznávaní nádorov bez ich pomoci.
Hrozí aj kognitívny úpadok vrátane Alzheimerovej choroby
Na možné dlhodobé dôsledky upozorňuje aj neurovedkyňa Vivienne Ming, autorka knihy Robot Proof. Vo svojom výskume sledovala, ako študenti riešia úlohy z reálneho sveta. Väčšina z nich si podľa nej nechala odpovede jednoducho vygenerovať AI bez vlastného premýšľania. Aktivita mozgu bola pritom minimálna.
„Hlboké myslenie je naša najväčšia výhoda. Ak ho nepoužívame, dôsledky môžu byť vážne,“ varuje. Podľa nej môže dlhodobé znižovanie mentálnej aktivity predstavovať riziko pre kognitívne zdravie. Niektoré výskumy síce naznačujú súvislosti medzi oslabenou pamäťou a vyšším rizikom ochorení, ako je demencia či Alzheimerova choroba, priame prepojenie s používaním umelej inteligencie však zatiaľ nie je jednoznačne potvrdené.
Odborníci zdôrazňujú, že umelá inteligencia nemusí byť problémom sama o sebe. Riziko vzniká vtedy, keď ju používame ako náhradu vlastného myslenia. Ming odporúča využívať AI napríklad ako kritického oponenta, ktorý spochybňuje naše názory a núti nás argumentovať. Inou možnosťou je používať ju na kladenie otázok namiesto poskytovania hotových odpovedí. Kosmyna dodáva, že základom je najskôr si vybudovať vlastné vedomosti a až následne využívať technológie ako doplnok.
Mozog potrebuje záťaž
Vedci sa zhodujú, že mozog potrebuje pravidelnú aktivitu. Ak si zvykneme na rýchle odpovede bez premýšľania, môže to mať dlhodobé následky. Práve preto odporúčajú zachovať si aktívny prístup k učeniu a riešeniu problémov. Kritické myslenie, pamäť aj kreativita sú schopnosti, ktoré si vyžadujú tréning. Ak ich prestaneme používať, postupne o ne môžeme prísť.
Nahlásiť chybu v článku