Ilustračná fotografia, Unsplash

Neurónová sieť dokázala odhaliť riziko smrti pacientov z vyšetrení EKG lepšie ako lekári.

Medicína patrí medzi najprogresívnejšie odvetvia vedy. Choroby a zdravotné problémy, ktoré boli ešte pred desaťročiami pre lekárov takmer neriešiteľné, vedia dnes odborníci vyliečiť vďaka najmodernejším postupom a technológiám často bez väčších problémov. Budúcnosťou medicíny však môže byť aj umelá inteligencia. Vidí totiž veci, ktoré človek nedokáže, tvrdia lekári.

Na konferencii Americkej kardiologickej asociácie (AHA), ktorá sa počas tohto víkendu koná v Philadelphii, chcú vedci prezentovať výsledky štúdie, ktorá môže byť v oblasti liečenia chorôb srdca prelomová. V tlačovej správe však AHA uvádza jej najvýznamnejší záver. Umelá inteligencia dokáže predpovedať smrť pacientov. Ako, to nikto netuší.

Najskôr vedci vytvorili umelú inteligenciu založenú na báze neurónových sietí, o ktorej je známe, že sa dokáže „sama učiť“ nové poznatky. Potom vyvinuli dva algoritmy, ktoré následne využili pri fascinujúcom experimente. Umelej inteligencii poskytli viac ako 2 milióny lekárskych záznamov vyšetrení EKG archivovaných v zdravotníckom systéme štátu Pensylvánia. Umelá inteligencia mala potom na pohľad jednoduchú úlohu. Určiť, ktorým pacientom hrozí rok od posledného vyšetrenia EKG najvyššie riziko úmrtia.

Ilustračná fotografia, Unsplash
Elektrokardiografia, skr. EKG, patrí medzi najčastejšie používané diagnostické vyšetrenie pri chorobách srdca. Neinvazívna metóda postavená na snímaní elektrických potenciálov srdca sa v medicíne využíva už viac ako storočie a dodnes patrí k najspoľahlivejším diagnostickým nástrojom pri odhaľovaní porúch srdcového rytmu alebo srdcového infarktu.

Kým jeden algoritmus skúmal vyšetrenia EKG spoločne s ďalšími informáciami o pacientoch, ako sú vek či pohlavie, druhý algoritmus disponoval výlučne výsledkami z vyšetrení. Keďže umelá inteligencia skúmala záznamy EKG staré aj tri desaťročia, lekári vedeli jej predikciu porovnať s reálnym vývojom zdravotného stavu pacientov.

Ilustračná fotografia, Needpix

Podľa hlavného záveru spomínanej štúdie vedela umelá inteligencia vyhodnotiť riziko úmrtia či výskytu vážnej srdcovej vady u pacientov oveľa lepšie ako lekári. Stačil jej na to iba záznam z vyšetrenia EKG. Riziko zhoršenia zdravotného stavu, či dokonca smrti, umelá inteligencia odhalila aj pri pacientoch, ktorých výsledky považovali lekári za normálne. Neurónová sieť tak dokázala zlý zdravotný stav odhaliť aj tam, kde ho lekári vidieť nedokázali.

„Je to vzrušujúce a poskytuje nám to dôkaz o tom, že sme na pokraji revolúcie v medicíne, po ktorej budú ľudia a počítače spolupracovať na zlepšení zdravotnej starostlivosti pacientov,“ tvrdí v tlačovej správe hlavný autor štúdie Brandon Fornwalt, MD, Ph.D..

Ako konkrétne dokázala umelá inteligencia rozpoznať riziko úmrtia tam, kde to lekári nedokázali, vedci nevedia. Veria však, že ďalší výskum a nasledujúce experimenty pomôžu v zdokonaľovaní diagnostických metód a prispejú tak k blahu celej civilizácie.

 

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )