Už na základnej škole sme sa učili o tom, že priestupný rok bol zavedený, aby boli jednotlivé mesiace synchronizované s ročnými obdobiami vrátane rovnodenností a slnovratov. Čo by ale nastalo, keby sa priestupný rok nezaviedol a 29. február by vôbec neexistoval?
Mesiac február tento rok prinesie o deň práce, školy či iných povinnosti navyše. No kým školopovinní a pracujúci ľudia na toto nadávajú, keďže v roku 2024 vychádza aj pomerne dosť sviatkov a dní pracovného pokoja na víkend, usporiadanie všetkých zvyklostí je za to viac než rado. A v konečnom dôsledku z toho radosť musíme mať aj my. Ak by totiž priestupný rok nebol a február by (takmer) každé štyri roky nemal 29 dní, vo svete by nastal chaos. Informuje o tom spravodajská agentúra AP, s odvolaním sa na vedcov z Kalifornského technologického inštitútu.
Rok nemá presne 365 dní
Za všetko môže naša planéta, ktorej obeh okolo Slnka netrvá presne 365 dní, ale o niekoľko hodín viac. NASA hovorí o približne 365 dňoch a 6 hodinách.
Dôležité je ale uviesť, že ani tých 6 hodín nie je presný údaj a dokonca ani neplatí, že priestupný je každý štvrtý rok, pretože ak by to tak bolo, postupom času by niektoré udalosti opäť nesedeli. Rozhodlo sa preto, že roky deliteľné 100 nebudú priestupné, pokiaľ zároveň nebudú deliteľné 400.
S ohľadom na toto pravidlo tak priestupnými neboli v roku 1700, 1800 a 1900, ale rok 2000 priestupný bol. Ak sa pozrieme do budúcnosti najbližších 500 rokov a tieto pravidlá budú stále v platnosti, nebudú priestupné ani roky 2100, 2200, 2300 a 2500.
Deň navyše sa tak ľahko zrušiť nemôže
Čo by sa ale teda stalo, ak by priestupný rok nebol zavedený? Keďže Zem okolo slnka neobehne presne za 365 dní, ale je to niečo navyše, po niekoľkých stovkách rokov by leto bývalo v novembri a zima v máji. Vedeli by ste si predstaviť, že by Vianoce boli v lete? Najbližšie priestupné roky budú v rokoch 2028, 2032 a 2036.
Zaujímavé je, že aj keď sa môže zdať, že priestupný rok je niečo pomerne „nové“, nie je to tak. Priestupný deň v podobe, v akej ho poznáme, zaviedol v Európe prvýkrát rímsky cisár Július Cézar, ktorý sa inšpiroval u Egypťanov. Ten zaviedol, že rímsky lunárny kalendár, ktorým sa Rimania kedysi riadili, sa od ročných období odchýli niekedy až o tri mesiace. Keďže chcel problém vyriešiť, zaviedol pravidlo, že rok bude mať 365 dní a každý štvrtý bude mať 366 dní. Dovtedy totiž mával podľa Rimanov rok 355 dní a občas bol k roku pridaný až jeden celý mesiac, takže priestupný rok mával 377 alebo 378 dní, píše na svojom webe denník SME.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku