historyextra

Stella / / Série
Skúmanie histórie a získavanie jej pokladov nám odkrýva dokumenty, ktoré nás privedú k chápaniu toho, čo všetko si naši predkovia museli odžiť, aby sme sa dostali až do dnešnej doby.

Peter Snow, britský historik, skúma dokumenty súvisiace s britskou históriou. „Je prekvapujúce, ako zub času ušetril toľké kusy vzácneho papiera. Hovoria nám toľko o tom, čo sme a čo všetko sa muselo stať, aby sme sa stali takými, akí sme“ hovorí Snow.

Snow sa so svojím synom začal viac o tieto svedectvá zaujímať a po niekoľkých rokoch sa rozhodli vydať knihu so všetkými dôležitými dokumentami britskej histórie. Tie ukazujú britských mužov a ženy v politike, vojenské kampane, umenie, kultúru, techniku a vedu, ktoré pomáhali vytvárať pokrok ľudstva: Magna Carta, jeden z prvých, aj keď primitívnych kódov v oblasti ľudských práv, skoré portfólia Shakespearea, mapy veľkých bitiek Blenheim Trafalgar a vstupenku na prvý koncert skupiny Beatles, ktorý sa konal v roku 1962. Nie sú to len tieto dokumenty, ale mnoho ďalších, s ktorými sa môže Británia pochváliť. Tu sú tie najzaujímavejšie z nich.

 1. Prvá správa napísaná ženou v Británii

Jeden z najdojímavejších kúskov každodennej komunikácii medzi dvoma ľuďmi v rímskej Británii. Takmer pred 2000 rokmi – okolo roku 100 nášho letopočtu – žena v latinke pozývala priateľov na jej narodeniny. Správa bola napísaná na jeden milimeter hrubú drevenú dosku, ktorá sa zachovala s hromadou ďalších dosák v rímskej pevnosti Vindolanda južne od miesta, kde Hadrián postavil jeho múr.

Claudia Severa píše svojej priateľke Sulpicii Lepidina: „Dávam Vám moje pozvanie… aby sa tento deň mojich narodenín stal pre mňa príjemnejším… Čakám Vás, sestra. Zbohom sestra, moja drahá duša.“ Jedná sa o najstaršiu známu správu, ktorá bola napísaná ženou v Británii a ponúka nám tak vzácny pohľad na život v rímskej Británii.

2. List princeznej Alžbety pre kráľovnú Mary

List napísaný v roku 1554 princeznou Alžbetou pre jej nevlastnú sestru kráľovnú Mary. Mladá žena, ktorá sa neskôr stala jednou z najväčších anglických kráľovien prosí o život, ktorý ju čaká po tom, ako bude eskortovaná do Londýnskej veže. Tam vzniklo podozrenie, že Alžbeta, ktorá bola dedičom trónu a oddaný protestant, by mohla byť zapojená do povstania proti kráľovnej Mary. Píše: „Nikdy som neradila alebo nesúhlasila s niečím, čo by mohlo ublížiť Vášmu životu.“ A zúfalo ukončuje jej list: „Ja pokorne túžim aspoň po Vašom jednom slove alebo odpovedi.“

Mala dôvod byť zúfalá. Mary bola fanatická kresťanka, čo viedlo k mnohých exekúciám, ale jej mladšia sestra bola medzi vtedajším ľudom populárna a vďaka tomu ju aj čoskoro prepustili. Mary nemohla mať deti a jej zdravotný stav sa zhoršoval. Alžbete sa po štyroch rokoch, v roku 1558,  podarilo nastúpiť na trón. Tento dojímavý list je symbolom krehkosti aj najprominentnejších ľudí pod absolútnou monarchiou.

historyextra
historyextra
historyextra
historyextra

3. Odovzdanie Waterloo do rúk vojvodu z Wellingtonu

19. jún 1815 sa preslávil výnimočným vojenským víťazstvom, nie len pre Britániu, ale aj pre celú Európu. Víťazstvo formovalo svet do roku 1914. Vojvoda z Wellingtonu chladne opisuje, ako porazil francúzskeho panovníka Napoleona, ktorý vládol Európe.

Armády boli rovnomerne silné a vojvoda, veterán známy svojou obranou proti útoku, sa neúnavne sťahoval a pritom držal svoju líniu neporušenú. Napoleon ho neporazil a okolo štvrtej hodiny poobede Prusi, pod vedením maršála Blüchera, podporili vojvodu z Wellingtonu. „Neviem ako mám vyjadriť svoju vďačnosť maršálovi Blücherovi a jeho armáde“ píše vojvoda.

Vojvoda z Wellingtonu a Blücher spolu dokázali poraziť jedného z najväčších vodcov histórie, a tak sa tento list zachoval ako spomienka na tento triumf.

historyextra
historyextra

4. Patent Georga Stephensona pre jeho parné stroje v roku 1822

Tento patent ukazuje veľa jednoduchých výrazov, ktoré zmenili svet. O sedem rokov neskôr navrhol Stephenson „Raketovú“ lokomotívu, aby jeho syn Robert začal voziť cestujúcich vo svete v prvej medzimestskej linke medzi Liverpoolom a Manchestrom. Až do tej doby málo ľudí cestovalo viac ako tridsať kilometrov od svojho domova. Vďaka Stephensonovi sa tieto cesty stali skutočnými. Na konci devätnásteho storočia bolo na svete skoro pol milióna kilometrov koľají.

historyextra
historyextra

5. Titanic volá o pomoc

Stalo sa to o 23:45. Predstavte si mladého dôstojníka, ktorý bol príjemcom toho šoku so signálom „MGY“. Ten okamžite spoznal, že tento kód prišiel zo 45 000 tonovej lode Titanic, z ktorej sa ozval hlas: „Narazil do nás ľadovec, rýchlo sa potápame, príďte nám na pomoc.“ Titanic bol jednou z najväčších a najbezpečnejších lodí na vode. Jeho konštruktéri vložili do lode šestnásť vodotesných dielov, ktoré jej mali pomôcť pri akejkoľvek nehode. Ale keď udrel ľadovec, Titanic utrpel veľké škody na svojom pravoboku. Tieto spôsobili prasknutie šiestich vodotesných dielov. Neskôr sa dokázalo, že Titanic sa potápal rýchlo. Najsmutnejšie na tom je, že loď nemala dostatok záchranných člnov na záchranu viac ako polovice ľudí na palube.

Ešte horšie je, že aj keď niektoré lode, ktoré boli ďaleko, ako napríklad Barma, signál počuli, jediná blízka loď California, ktorá mohla pomôcť pri osudnom momente nevedela, že sa vôbec niečo Titanicu stalo. Bola to Carpathia, ktorej signál dorazil včas, a tak sa jej podarilo zobrať aspoň sedemsto živých ľudí.

Táto katastrofa prinútila námornú komunitu, aby rádiové stanice lodí dávali pozor 24/7 a rozhodli, že všetky lode musia mať dostatočný počet záchranných člnkov pre všetkých na palube.

historyextra
historyextra

Toto sú len niektoré z najzaujímavejších kúskov britskej histórie. Čo všetko sme ako svet zažili a na čo všetko sa ešte máme pripraviť?

interez.sk (Stella K.), historyextra.com
Reklama
Komentovať (0)