Svetu údajne hrozí globálna potravinová kríza a negatívny vývoj by sa mohol naplno prejaviť už o 6 až 12 mesiacov. Odborníci varujú pred dominovým efektom, ktorý odštartujú problémy v energetike a doprave.
Zvýšené náklady na energie a nestabilita na Blízkom východe, a najmä problémy s Hormuzským prielivom, najskôr zasiahnu produkciu hnojív a osív, od ktorých je moderné poľnohospodárstvo závislé. Následný pokles úrod vyvolá tlak na zdražovanie základných komodít, čo nakoniec pocítia samotní spotrebitelia na pultoch obchodov. O tejto zlej správe informuje OSN.
Ukazujú to aj čísla
Negatívny trend už potvrdzujú aj aktuálne čísla. Globálny index cien potravín, ktorý sleduje mesačné zmeny cien základných komodít na svetových trhoch, zaznamenal v apríli nárast už tretí mesiac po sebe. Hlavným motorom tohto zdražovania sú predovšetkým pretrvávajúce vysoké náklady na energie a logistické komplikácie spojené s napätou situáciou na Blízkom východe.
Hlavný ekonóm Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Máximo Torero zdôrazňuje, že štáty musia okamžite začať pracovať na zvyšovaní svojej odolnosti. Podľa neho by preto mali zasiahnuť vlády, finančné inštitúcie a súkromný sektor.
Alternatívne dopravné trasy mimo rizikových oblastí totiž nemajú dostatočnú kapacitu. Najohrozenejšie sú rozvojové krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, ktoré sú bytostne závislé od dovozu hnojív. Situáciu navyše dramaticky komplikujú klimatické hrozby, najmä fenomén El Niño, ktorý so sebou prináša extrémne suchá. Kombinácia geopolitického napätia a nevyspytateľného počasia predstavuje pre globálny trh najväčšie riziko. Vlády preto musia konať skôr, než prepuknú prvé reálne výpadky dodávok.
Nahlásiť chybu v článku