V roku 1939 ruský elektrikár Semjon Kirlian náhodou objavil zvláštny jav. Keď položil list medzi elektródu a fotografický film, vznikol okolo neho jasný žiarivý obrazec. Tento efekt sa neskôr preslávil ako Kirlianova fotografia. Mnohí v tom videli dôkaz existencie energetického poľa okolo živých bytostí. V skutočnosti však išlo len o fyzikálny jav spôsobený ionizovaným vzduchom, vlhkosťou a elektrickým výbojom. Nič nadprirodzené, len základná elektrofyziológia. Napriek tomu sa Kirlianove obrázky stali ikonou v New Age kultúre a v 70. rokoch prenikli aj do západného sveta, kde sa z nich stal nástroj duchovnej interpretácie.
Čakry ako základ farebného kódu
Moderné chápanie aury sa často opiera o koncept čakier. Tie sú vnímané ako energetické centrá v tele, z ktorých každé má priradenú farbu a symboliku. Červená čakra je spojená s prežitím a telesnými potrebami, žltá s vôľou a sebavyjadrením, fialová s duchovným prebudením. Aj keď čakry pochádzajú z východných duchovných tradícií, súčasný farebný systém vznikol až v 20. storočí.
Základy boli položené v texte Vysvetlenie šiestich čakier z roku 1577, ktorý bol do angličtiny preložený až v roku 1918 v období, keď rástol vplyv teozofie. Aura sa tak stala vizuálnym doplnkom k tomuto systému a jej farby sa interpretujú podľa duchovného nastavenia jednotlivca.
Synestézia, LSD a mimotelové zážitky
Ak neexistujú dôkazy o tom, že aura je reálny fyzikálny jav, prečo ju niektorí ľudia skutočne „vidia“? Odpoveď môže ležať v oblasti neurovied. Štúdie skúmajúce fenomén synestézie ukazujú, že niektorí ľudia prepájajú zmyslové vnemy spôsobom, ktorý bežní ľudia nezažívajú. Napríklad môžu vidieť farby pri počúvaní hudby alebo cítiť chute pri pohľade na tvary.
Vedci zistili, že fenomén videnia aury však nie je totožný so synestéziou. Môže byť výsledkom autosugescie, zmeneného stavu vedomia alebo dokonca psychotropného účinku látok ako LSD, ktoré často vyvolávajú halucinácie a farebné žiary. Ľudia, ktorí prežívajú mimotelové zážitky, tiež často hovoria o žiarivých obrysoch alebo svetelných poliach okolo ľudí či objektov. Vedci predpokladajú, že môže ísť o vizualizáciu vlastnej telesnej schémy, teda o spôsob, akým mozog projektuje predstavu o tele do priestoru.
Omyly v interpretácii
Jazyk, ktorým sa o aurách často hovorí, používa množstvo vedecky znejúcich pojmov ako energia, vibrácie alebo úroveň vedomia. Problém je, že tieto výrazy sú buď nepresné, alebo úplne nesprávne interpretované. Napríklad pojem „úroveň vedomia“ v medicíne označuje schopnosť vnímať a reagovať, nie duchovný stav. Rovnaký problém nastáva aj pri interpretácii Schumannových rezonancií, ktoré sú reálnym fyzikálnym javom, no nemajú žiadnu súvislosť s aurou. Ide o elektromagnetické vlny odrážajúce sa medzi zemou a ionosférou, nie o nejaké ľudské bioenergetické pole.
Nahlásiť chybu v článku