V súčasnosti sú najpopulárnejšie retinoidy – retinol, retinal, adapalén či tretinoín. Sú to najsilnejšie omladzujúce látky, ale želaný efekt z nich dosiahneme len pri správnom používaní. Retinoidy urýchľujú obnovu buniek a stimulujú kolagén. Ak ich však používame bez prestávky, pleť sa nestíha regenerovať, často vzniká dermatitída, začervenanie, šúpanie a pálenie. Zhorší sa bariéra a pleť je náchylnejšia na poškodenie.
Retinoidy neodporúčam používať každý deň, najmä nie v začiatkoch. Pleti treba dopriať takzvané retinolové „rest days“ – dni na regeneráciu, ideálne 2- až 3-krát týždenne podľa tolerancie. Dôležitá je aj koncentrácia, v začiatkoch používame najnižšie koncentrácie, ktoré po čase a s prihliadnutím na toleranciu môžeme zvyšovať. Pri retinoidoch je absolútne nevyhnutné používať SPF 50 každý deň, pretože pleť je fotosenzitívnejšia a ľahšie vznikajú pigmentácie a UV poškodenie.

Častou chybou je aj nesprávne kombinovanie aktívnych látok – napríklad kyseliny s retinoidmi, ktoré pleť výrazne dráždia, alebo príliš častá exfoliácia bez kompenzácie hydratačnou a bariérovou starostlivosťou. Výsledkom je oslabená kožná bariéra, citlivosť a zápalové prejavy.
Existujú niektoré zložky, ktoré sú podľa vás zbytočné alebo marketingové?
Áno, v kozmetickom priemysle sa objavuje veľa látok, ktoré pôsobia atraktívne, ale reálne pre pleť nemajú významný prínos. Typickým príkladom sú takzvané „superfood extrakty“ – chia, spirulina, matcha či acai. V strave môžu mať zdravotné benefity, ale v krémoch sú najčastejšie v minimálnych koncentráciách a bez klinických štúdií. Podobne je to s koloidnými kovmi – napríklad striebrom či zlatom.
Znejú luxusne, ale v bežnej kozmetike sú skôr efektným marketingom než účinnou zložkou; môžu dokonca dráždiť alebo zvyšovať citlivosť pleti. To isté platí o takzvaných „magnetických ingredienciách“, ktoré sú vizuálne zaujímavé, ale dermatologický význam nemajú. Pleť v skutočnosti nepotrebuje exotické alebo extravagantné zložky – ale spoľahlivé, overené látky, ako sú ceramidy, panthenol, antioxidanty v stabilných formách či retinoidy v primeraných koncentráciách.

Je prírodná kozmetika skutočne šetrnejšia k pleti?
Nie vždy. Je to veľmi rozšírený mýtus. Prírodné zložky môžu byť vynikajúce, ale zároveň patria medzi najčastejšie alergény. Esenciálne oleje, citrusové extrakty, levanduľa, tea tree či rôzne botanické výťažky dokážu pleť výrazne podráždiť, najmä ak obsahujú vysoké množstvo aromatických látok. Problémom je aj to, že prírodné ingrediencie nemajú vždy stabilnú koncentráciu – ich zloženie sa mení podľa sezóny, spôsobu spracovania či pôvodu rastliny.
Naopak, syntetické látky sú presne dávkované, stabilné a dermatologicky testované. V ambulancii často vidím kontaktné dermatitídy, ktoré vznikli práve z „čistej prírody“. Preto je dôležité hodnotiť konkrétny produkt, nie to, či je prírodný alebo syntetický.
Aké sú najväčšie mýty, ktoré kolujú o kozmetických zložkách?
Stúpil jej na chrbát a takmer jej nožom odrezal hlavu od tela. O. J. Simpson však vyšiel z procesu storočia ako nevinný
Seriál podľa skutočnej udalosti je hitom Netflixu. Mapuje jednu z najväčších jadrových nehôd sveta, o ktorej ste možno nevedeli
Úspech si vtedy takmer nikto nevšimol. Pred vyše 100 rokmi sme na olympiáde v Paríži vyhrali prvú zlatú medailu
Na hlavné jedlo čakali 55 minút, dostali pivo, ktoré páchlo: Slováci navštívili reštaurácie z Na nože, určili najhoršiu
Mal veľké bolesti žalúdka, stále myslel na smrť. Kurt Cobain nakoniec užil zlatú dávku heroínu a vystrelil si mozog
Uvarenie zaživa bolo šialenou smrťou: Muža ponorili do vriaceho kotla, jačal od bolesti. Ľuďom okolo sa robilo zle
Tomáš robí technika na letisku vo Viedni. Lekár röntgenovým žiarením spôsoboval hnisavé vredy aj smrť











Nahlásiť chybu v článku