Kníh o vede a vedcoch by ste v kníhkupectvách našli neúrekom. Často odborné texty sú však určené najmä čitateľom od fachu, ako sa zvykne hovorievať. Vo vydavateľstve INTEREZ MEDIA ale v týchto dňoch vydávame novinku, ktorá upúta aj laikov, navyše ich tiež prinúti premýšľať nad tým, či sa vede a vedcom dostáva náležitého uznania.
Ako je uvedené v samotnom predhovore knižnej novinky Nedocenení vydavateľstva INTEREZ MEDIA, v histórii ľudstva nájdeme nespočetné množstvo príbehov o objavoch väčších než ľudstvo samo. V školách nám na hodinách dejepisu, ale aj fyziky či chémie rozprávali o vynálezoch, ktoré posunuli ľudské poznanie a celú našu civilizáciu míľovými krokmi vpred. Aj napriek všetkému, čo už o svete, jeho fungovaní i tajomstvách vieme, stále existuje veľa vedcov, ktorých mená sa akosi stratili v historických súvislostiach.

Vedci, ktorých uznali až po smrti
Práve táto knižná novinka tak otvára dvere do životov 30 výnimočných vedcov, ktorí napriek svojim revolučným objavom a významnému prínosu zostali pre svet nepovšimnutí a nedocenení. Minimálne v dobe, v ktorej žili.
Knihu Nedocenení nájdete aj v každom dobrom kníhkupectve:
Tak ako aj predchádzajúce knihy z nášho vydavateľského domu, aj novinka Nedocenení je plná príbehov často neuveriteľných a v mnohých ohľadoch aj smutných. Dopĺňajú ju plnofarebné ilustrácie Maroša Morvajova, texty tentoraz zostavovali a písali podľa skutočných udalostí Eva Ava Šranková, Dominika Bedecsová, Marek Zákopčan a Alexander J. Kenji. Išlo im písanie knižnej novinky ľahšie ako ich predchádzajúca spoločná kniha Podľa skutočnej udalosti?

„Spolupráca, ako pri prvej knihe, bola úžasná, už nie pre mňa nová a dozaista nebola takpovediac „zbúchaná na kolene“. Osobne nemám rada, také to „narýchlo“, som presvedčená o tom, že všetko potrebuje svoj čas, aby dozrelo – aj kniha, a obzvlášť ona, keďže práca na knihe je proces tvorivý,“ hovorí Eva Ava Šranková, jedna z autoriek Nedocenených. Tá má sama na konte už 8 titulov, prevažne historických románov, takže dejiny ľudstva ju nemálo fascinujú.
Autori zužitkovali to, čo si mysleli, že nikdy nevyužijú
„Táto kniha je osobne pre mňa asi „najťažšia“ a jej tvorenie tomu aj nasvedčovalo. Predsa len, vedný odbor je neľahká záležitosť, a tak som sa neraz pri písaní aj pousmiala nad tým, o čom som roky dumala: načo ti, sakra, bola tá chémia? – tu sa mi rozhodne zišla,“ prezrádza s úsmevom o tvorivom procese pri písaní.

Novinka Nedocenení hovorí o prekvapivom pozadí veľkých vynálezov a prezrádza príbehy známych aj menej známych vedcov, tak ako sa naozaj stali. No keby boli niektoré okolnosti v ich životoch odlišné, dostalo by sa im viacej uznania. Prekvapilo niečo autorov pri spisovaní životných útrap vedcov pri ich práci a zmenil sa im počas tvorby knihy a po jej dopísaní pohľad na vedcov a to, ako sa s nimi kedysi, ale vlastne viac-menej aj dnes zaobchádza?
Boj za pravdu
„Roky sa venujem histórii, ktorú predkladám čitateľovi vo forme, ako sa odvíjala – bez prikrášlenia, takže z môjho pohľadu všetky tie udalosti, ktoré sa na pomedzí vedy a žitia našich protagonistov stali, ma nejako zvlášť neprekvapili napriek tomu, že ich osudy boli vskutku neľahké,“ vysvetľuje Eva.
Jednotlivé príbehy ukazujú, ako spoločenská a politická situácia, rasové predsudky, vojnové konflikty či vedecká nevraživosť ovplyvnili výsledky práce vedeckých osobností. Navzdory všetkému ale odmietli ustúpiť, a tak ich príbehy nie sú len o samotných vedeckých objavoch, ale aj o odvahe a vytrvalosti v boji za pravdu a uznanie.

Schválne, vedeli ste, že aj taký Nikola Tesla, či Marie Curie-Sklodowska, Antonio Meucci, Henry Cavendish, Albert Hofmann alebo Rosalind Franklin boli medzi tými, ktorých prácu ocenili až neskôr? Ak vás tridsiatka príbehov, možno pre vás neznámych vedcov zaujíma, viac sa dozviete v knižnej novinke Nedocenení z dielne INTEREZ MEDIA.
Knihu Nedocenení nájdete aj v každom dobrom kníhkupectve:
7-ročný vážil 102 kíl: Stal sa najtučnejším dieťaťom na svete, jeho mamu vinili, že mu dáva steroidy. Skončil tragicky
Našli sme lacné Chorvátsko, pivo si dáte za 67 centov: Dovolenka pri Jadranskom mori vás nemusí stáť majland
Psychologička Denisa o mužoch v nedobrovoľnom celibáte: Problém vzniká, keď nadobudnú presvedčenie, že vzťahy sú „hra“
15-tisíc mŕtvych a najväčšia katastrofa 3. tisícročia. Cunami dokonca posunulo japonský ostrov o dva metre
Paulíková o Málinci: Starostovia na Podpoľaní sa boja Tarabu, z prečerpávačky sa môže stať druhá Slatinka
Husajnovi vyvíjal zbraň, akú nemal žiadny štát na svete. Superdelo Veľký Babylon nedokončil, popravili ho tajné služby
Pľúca novorodencov sa menili na kameň, nikdy sa to nemalo stať. Najväčší národný škandál pochoval 1 810 ľudí










Nahlásiť chybu v článku