Príbeh nekončí, Slovensko v utorok nepodporilo 18. sankčný balík Európskej únie (EÚ) voči Rusku. Predseda vlády Robert Fico vydal pokyn, aby zástupca SR Brusel žiadal o odklad hlasovania. Európske médiá píšu o blokovaní sankcií. Rokovania ďalej pokračujú.
Údajným dôvodom Ficovho rozhodnutia sú prebiehajúce rokovania o garanciách zo strany Európskej komisie (EK) v nesúvisiacom balíku RePower EU. Ten má zabezpečiť odpojenie členských krajín EÚ od ruských nerastných surovín.
Ešte na začiatku júna pritom slovenským parlamentom prešlo uznesenie, ktoré hovorí, že by členovia vlády SR nemali v medzinárodných organizáciách hlasovať za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii.
„Nerozumiem tomu, ako takúto blbosť mohol slovenský parlament odhlasovať. To tam máte z Fica taký veľký strach? Slovensko je súčasťou Únie, ktorá by mala predovšetkým v zahraničnopolitických otázkach ťahať za jeden povraz. Takéto uznesenie narušuje jednotu a dôveru v partnerstve,“ povedal pre interez český europoslanec Tomáš Zdechovský.
Obvinil opozíciu
Premiér, ktorý ešte v utorok predobedom priznal, že dostal list od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, s prísľubom garancie dodávok plynu na Slovensko do roku 2028, napokon cúvol. Svoje rozhodnutie nehlasovať spolu s EÚ odôvodnil tým, že za to môže opozícia.
„Európska komisia by si za daných okolností mala urobiť poriadok so svojimi obľúbencami v opozícii, to isté by mali urobiť premiéri členských štátov EÚ, ktorí sa k nej otvorene hlásia,“ vyhlásil.
Predstavitelia slovenskej opozície Ficovi odkázali, že sa nenechajú zatiahnuť do jeho sporu s EK. „Robert Fico vydieral, zneisťoval a tlačil Slovensko na okraj, no nedosiahol vôbec nič,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling.
O čom je 18. balík sankcií?
„Som naozaj smutná, že sme dnes nedosiahli dohodu. Musím povedať, že sme boli naozaj blízko k tomu, aby sme Slovensko uistili. Komisia im poskytla všetko, čo požadovali. Teraz je loptička na strane Slovenska a túto dohodu musíme dotiahnuť. Už to trvá dva mesiace,“ uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová, ktorá v utorok potvrdila, že Slovensko naďalej blokuje prijatie 18. balíka sankcií proti Rusku.
Už 18. balík sankcií voči Rusku bol predstavený 10. júla Európskou komisiou. Podľa jej návrhu by mali byť postihnuté príjmy Kremľa z energetiky a vojenského priemyslu.
Balík tiež navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu, zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.
Proti prijatiu sa spočiatku okrem Slovenska postavilo aj Maďarsko, ktoré nové opatrenia odmietlo už na samite Európskej rady 27. júna. Kým Maďarsko neskôr ustúpilo, Slovensko sa stále stavia proti, odvolávajúc sa pritom na RePower EU, spojený s odpojením krajín EÚ od nerastných surovín z Ruska, vrátane plynu.
Na schválenie sankčného balíka je potrebná jednomyseľnosť, v prípade odpojenia EÚ od fosílnych palív z Moskvy stačí väčšina. Vetovanie 18. balíka Fico využíva ako nátlak na rokovanie v rámci EÚ.
Kritika z Českej republiky
Pre blokovanie sankcií si Slovensko vyslúžilo kritiku od svojho najbližšieho partnera – Českej republiky. Premiér Petr Fiala v sobotu 12. júla prostredníctvom listu požiadal Fica, aby 18. balík neblokoval.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Predseda slovenskej vlády odpovedal v pondelok. V liste Fialu vyzval, aby rešpektoval slovenský národno-štátny záujem na zabezpečenie dodávok zemného plynu za rozumné ceny po roku 2028. Fico tiež Fialu vyzval na obnovenie spoločných rokovaní medzi slovenským a českým kabinetom, čo Fiala odmietol.
„Naše vzťahy so Slovenskom zostávajú blízke, ale v niektorých zásadných otázkach, predovšetkým v zahraničnej politike, máme odlišné postoje. Preto v tomto momente nepovažujeme obnovenie medzivládnych konzultácií za nutné. Spolupráca na úrovni ministrov funguje výborne a umožňuje riešiť všetky praktické veci štandardnou cestou,“ uviedla v mene Petra Fialu pre interez hovorkyňa Úradu vlády Českej republiky Lucie Michut Ješátková.
Dodala tiež, že ČR, rovnako ako aj ostatní partneri v EÚ a NATO pozorne sledujú situáciu na Slovensku, „ale s rešpektom k jeho vnútornému vývoju“. „Preto sa pán premiér Fiala nikdy nepúšťal do komentovania slovenskej domácej politiky,“ odkázala.
Česi sa „odstrihli“, pre Slovensko je to problém
EÚ začala so znižovaním závislosti od ruského plynu ihneď po napadnutí Ukrajiny Ruskom. V priebehu roka 2023 klesla o osem percent z viac ako dvoch pätín v porovnaní s časom pred februárom 2022.
Napriek kritike niektorých spojencov však Slovensko zostáva závislé. Najviac plynu z Ruska k nám prúdi cez Maďarsko. SR má navyše s Gazpromom uzatvorenú zmluvu na dodávky plynu do roku 2034. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej by odstrihnutie dodávok ruských energií spôsobilo výrazný nárast ich cien.
Napriek tomu, že na Slovensku prevláda názor, že odstavenie ruských energií by spôsobilo katastrofu, susedné Česko začalo na tomto pláne pracovať ihneď vo februári 2022. ČR hneď po vypuknutí vojny začala intenzívne rokovania o tom, ako nahradiť kľúčové suroviny z Ruska. Ako hlavné sa podľa Zdechovského ukázali rýchlosť a odhodlanie.
„Naša vláda sa nespoliehala na to, že vojna skončí a s Ruskom sa obchodne naviaže tam, kde sa skončilo. Preto nie sme v situácii ako Slovensko, ktoré teraz kope do EÚ a hnevá sa, že musí naďalej odoberať dodávky z Ruska. Vaša vláda sa na to vykašlala, napriek tomu, že tu boli cesty. Teraz hrá politické hry a kritizuje zlý Brusel za svoju nečinnosť,“ myslí si europoslanec.
Nahlásiť chybu v článku