S vetou, ktorú uverejnil portál na Facebooku “dieťa by malo mať priezvisko po mame, nie po “priateľovi” súhlasí väčšina diskutujúcich žien. “Tak to mám aj ja. A to žijeme spolu, vychovávame dcéru, ale meno má moje. A je to super,” pochvaľuje si jedna žena. “Mám manžela a každý si nechal svoje priezvisko a deti sa volajú po mne,” pridala sa ďalšia.
Podľa ďalšej je to jasné ako facka. “Keď nie sú zobratí, samozrejme, že chlap musí priznať otcovstvo a tam sa hneď dohodnú. Keď nie je priznané otcovstvo, tak čo majú dať priezvisko po primárovi? Automaticky po matke,” myslí si iná komentujúca. Viaceré ženy vyjadrili rovnaký názor a zhodli sa na tom istom.
“Veď matka ma vynosila, porodila, vychovala… Prečo po otcovi? Tiež, keď sa žena vydá, mala by si nechať svoje priezvisko,” zareagovala jedna žena. “Presne. Tiež by som dieťaťu nedala priezvisko otca. Keď on necíti potrebu zobrať si za manželku matku svojho dieťaťa, tak prečo?” dodala ďalšia.
Niektoré priznali, že to bola chyba
Našli sa aj také, ktoré to oľutovali a zistili, že to, čo spravili, bola chyba. “Ja to bohužiaľ nemám tak. A som z toho dosť nešťastná. My sme neboli manželia, rozišli sme sa, máme spoločne dieťa, ale bohužiaľ dieťa má priezvisko po otcovi,” uviedla zronená žena.
“Ja som musela dať po ex, lebo keby bol syn po mne, môžem si zbaliť kufre a ísť. Nechápem, prečo som ho dala po ňom. Mala som sa zbaliť a ísť od neho preč. Aj tak nie sme spolu. Žiaľ, láska je slepá,” znel ďalší komentár. “Už to viem. Človek sa učí celý život na svojich chybách,” vyjadrila sa ďalšia.
Formalita alebo vec, na ktorej záleží?
Iné boli oveľa kritickejšie. Tvrdili, že ide skôr o ľútosť nad neúspešným vzťahom než o reálny problém. Podľa nich mala žena možnosť rozhodnúť sa už na začiatku – napríklad trvať na svadbe alebo na inom priezvisku pre deti.
Zaznievali aj názory, že priezvisko je len formalita a na kvalite vzťahu rodičov ani na výchove dieťaťa nič nemení. “Je jedno, aké priezvisko dajú rodičia dieťaťu. Hlavne nech sa oň s láskou starajú. Fakt riešite zbytočnosti,” čuduje sa komentujúca.
Predošlým názorom však oponoval iný. “Nie je to jedno, ale to vedia ženy, ktorým sa rozpadol vzťah alebo manželstvo. Meno dieťaťa jednoznačne po mame. Mňa to uchránilo od strašne veľa problémov a naťahovania na súde,” priznala jedna žena. “A čo keď sa otecko nestará s láskou a odíde k inej žene? Vôbec nie sú to zbytočnosti!” myslí si iná žena.
Upozornili na možnosti, ako to vyriešiť
Mnohé priznali, že rozdielne priezviská môžu v praxi skutočne spôsobovať komplikácie, no zároveň upozornili, že dnes existujú riešenia – od zmeny priezviska až po flexibilnejší prístup spoločnosti, ktorá si na rôzne rodinné modely postupne zvyká. “Dnes už je platný zákon, že dieťaťu môžete pridať aj svoje priezvisko bez súhlasu otca,” znel iný komentár. “Dokonca poznám prípad z môjho okolia, že matka dala súdom zmeniť priezvisko svojho syna na svoje,” napísala ďalšia žena.
Priezvisko už dávno nie je len formalita zapísaná v rodnom liste. Pre mnohé ženy predstavuje symbol identity, spravodlivosti aj životných skúseností. A hoci sa názory líšia, diskusia ukazuje, že aj zdanlivo jednoduché rozhodnutia môžu mať v živote oveľa hlbší význam, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Nahlásiť chybu v článku