Foto: instagram (jarro1030, incrediblemewar)

Ľuboš Belko / / News
Častá tvorba selfies sa môže zdať ako duševná porucha.

Keď vidíte svojho blízkeho ako sa neustále pretŕča v objektíve prednej kamery, určite z neho občas máte pocit, že by mohol trpieť nejakou duševnou poruchou. V skutočnosti, keď niekto vysloví takéto prehlásenie, určite to myslí s nadhľadom. Podobne, ako je tomu s pomenovaním selfie, slovenským ekvivalentom „svojka,“ čo pôsobí viac-menej ako recesia.V slovenskom internetovom žargóne si však veľmi rýchlo našlo svoje miesto.

Čoskoro si však možno aj samotné selfies nájdu miesto v zozname oficiálnych duševných porúch. Dvaja indickí vedci Janarthanan Balakrishnan a Mark D. Griffiths sa rozhodli zamerať sa na výskum v tejto oblasti. Ako inšpirácia im poslúžil hoax z roku 1995, ktorý bol vypracovaný ako vedecká štúdia a hovoril o takzvanej ‚internetovej závislosti‘. Balakrishnan a Griffiths však pracovali so skutočnými informáciami a prišli so šiestimi sprievodnými znakmi, podľa ktorých dokážete určiť, či niekto trpí touto poruchou alebo nie.

  1. Vplyv prostredia (potreba zachovávania spomienok na isté miesta)
  2. Spoločenská súťaž (potreba vysokého počtu lajkov, vysokej spätnej odozvy)
  3. Túžba po virtuálnej pozornosti
  4. Úprava nálady (tvorba selfies slúži ako filter pre zahnanie negatívnych myšlienok)
  5. Sebavedomie (potreba neustáleho zlepšovania výsledných fotiek)
  6. Subjektívny súhlas (pocity neistoty v skupine priateľov, pokiaľ nebola vytvorená selfie)

Štúdia zahŕňala 700 účastníkov vo veku 18 až 30, ktorí si robia selfies každý deň. Výsledky prezradili, že 34% z nich bolo na hranici obsesie, 40% si muselo vytvoriť aspoň niekoľko selfies za deň a 25,5% zo zúčastnených, bolo označených za chronických tvorcov selfies. Výsledky dokonca prekvapivo ukázali, že muži sú na tom so závislosťou ešte horšie ako ženy.

India predstavuje najlepšiu lokalitu pre túto štúdiu, pretože štatisticky má z celého sveta najvyšší počet užívateľov Facebooku v závislosti od počtu obyvateľov. Balakrishnan a Griffiths potvrdili, že na selfíčka si tu potrpí 57,5% mužov a 42,5% žien. Štúdia zahŕňala rôzne otázky, ktoré boli účastníkom adresované. Vedci sa ich pýtali na jednoduché veci ako napríklad, či si myslia, že niekto môže byť závislý od tvorby selfies alebo čo ich núti k tomu, aby vytiahli telefón a odfotili sa. O to šokujúcejšie však boli odpovede.

Občas sa pretekám s priateľmi o to, kto bude mať viac lajkov,“ povedal jeden zo zúčastnených. Ďalší dodal, že sa rád obdivuje a keď sa pozerá na svoje selfíčka, nadobúda ohromné sebavedomie. To svedčí o tom, že naozaj hovoríme o poruche a preto vtipy o závislosti na selfies nie sú zrovna najvhodnejšie. Predsa len, predný fotoaparát má ročne na konte viac úmrtí ako žralok modrý.

Pozri aj: Milovali sme ich za socializmu a tak isto je tomu aj dnes. Takto sa počas rokov menili obaly našich obľúbených oblátok a sušienok

ladbible.com


Komentovať (0)