Izrael spustil operáciu Rising Lion – Prebudenie leva, ktorá medzi ním a Iránom spustila vzájomné bombardovanie. Zvuk prvých explózií sa začal rozliehať Teheránom v noci zo štvrtka na piatok, krátko nato Irán namieril sto bezpilotných lietadiel nad izraelské územie. Útoky pokračujú už štvrtý deň, svetoví lídri, napríklad poľský premiér Donald Tusk, varujú pred rizikom globálnej vojny.
Výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher v rozhovore pre interez hovorí, že dúfa v to, že dôjde k mierovému urovnaniu konfliktu. Zároveň však upozorňuje na nevyspytateľnosť situácie na Blízkom východe a nepredvídateľné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ak by podľa neho došlo k zapojeniu USA do konfliktu, riziko globálnej vojny by bolo hmatateľné. „Musíme si uvedomiť, že podľa odborníkov má Izrael asi 80 kusov atómových bômb. Takže riziko, že sa vojna rozšíri na celý región alebo aj na väčšie územie, tu je. My ako Európa od Blízkeho východu nie sme tak ďaleko, ako sa zdá,“ upozorňuje.
Niektorí odborníci označili kroky Izraela voči Iránu za neprimerane tvrdé a netradičné v rámci medzinárodných vzťahov. Ako ich vnímate vy z ľudskoprávneho hľadiska?
Sú nielenže tvrdé, ale ide o opakované porušenie medzinárodného práva zo strany Izraela. Sme svedkami opakovane uplatňovaného dvojitého metra voči Izraelu a Iránu zo strany medzinárodného spoločenstva a ide o priame ohrozenie mieru.
Dôvody, z môjho hľadiska výhovorky, ktoré izraelská vláda používa na odôvodnenie vojenského zásahu, sú veľmi priehľadné, nedôveryhodné a považujem to za mimoriadne nezodpovedné správanie.
Izrael za túto operáciu odsúdili aj okolité krajiny, napríklad Saudská Arábia, ktorá je tiež často kritizovaná pre porušovanie ľudských práv. Dajú sa jej odkazy voči Tel Avivu brať vážne?
Krajiny v tomto regióne porušujú ľudské práva svojho obyvateľstva, Saudská Arábia dokonca aj obyvateľstva Jemenu, kde dlhodobo vedie vojenské aktivity. To ale neznamená, že ich kritika nie je oprávnená alebo nie je pravdivá.
Samozrejme, vždy treba prikladať väčší dôraz na slová aktérov v rámci medzinárodného spoločenstva, ktoré sú slobodnými demokratickými krajinami, ktoré dodržiavajú právo a ľudské práva. Z tohto hľadiska tá kritika určite nemá takú váhu, ako keď sa k tomu vyjadrí EÚ.
Kým Izrael tvrdí, že mieri na vojenské ciele a snaží sa napadnúť jadrový program, Irán zasiahol aj civilné ciele, a o život prišli už stovky ľudí. Je odveta Teheránu primeraná?
Akékoľvek násilie, s výnimkou adekvátnej sebaobrany, je neprípustné. Nemyslím si, že to, čo spravil Izrael voči Iránu, bola adekvátna sebaobrana. Ale tým, či boli kroky Iránu voči Izraelu adekvátne, si nie som istý.
Opakujem, že akékoľvek násilie treba odmietnuť, treba sa snažiť rokovať a udržať mier. Ale nemôžeme sa tváriť, že nevieme, kto je agresor a kto je ten, kto potenciálne má vôbec právo hovoriť o sebaobrane.
Napadnutý bol Irán. Samozrejme, že musíme brať do úvahy aj tie faktory, že nejde o slobodnú demokratickú krajinu, že podporuje rôzne teroristické skupiny v rámci Blízkeho východu, ale to neznamená, že nemá právo na ochrannú obranu. Nakoľko bola primeraná, sa teraz nedá posúdiť a nemyslím si, že by som to mal hodnotiť ja z pozície nášho inštitútu.
Prezident USA Donald Trump Iránu odkázal, že dôjde k silnej vojenskej odozve, ak Teherán akýmkoľvek spôsobom zaútočí na Spojené štáty. Čo by mohlo prípadné zapojenie USA do konfliktu vyvolať?
Vyjadrenia prezidenta Trumpa treba vnímať s rezervou, pri ňom je to vždy 50 na 50. Pri predošlých amerických prezidentoch, ktorí pôsobili v 20. a 21. storočí, sme si mohli byť istí, že keď niečo povedali, tak to na 90 % dodržali. Trump dokáže zmeniť svoj názor dvakrát za dve minúty.
To riziko tam ale je, a v prípade, že by sa do toho USA zapojili, je vysoko pravdepodobné, že by sa rozhorel širší konflikt.
Musíme si uvedomiť, že podľa odborníkov má Izrael asi 80 kusov atómových bômb. Takže riziko, že sa vojna rozšíri na celý región alebo aj na väčšie územie, tu je. My ako Európa od Blízkeho východu nie sme tak ďaleko, ako sa zdá.
Nechcem ale maľovať čerta na stenu a opäť opakujem, že sa všetci budú snažiť o to, aby došlo k mierovému urovnaniu. Donald Trump je biznismen a má skúsenosť s uzatváraním dohôd, takže ostáva dúfať, že to skončí kompromisom.
Kroky izraelského premiéra a jeho kabinetu, aj vzhľadom na to, čo sa deje v Pásme Gazy, si vyslúžili medzinárodnú kritiku a krajine nerobia dobré meno. Zachytili ste zvýšenú nenávisť voči židovskému obyvateľstvu?
Za tých 18 mesiacov, odkedy trvá konflikt v Gaze, je to viditeľné a aj sme na to už niekoľkokrát upozorňovali. Treba si uvedomiť, že pripisovanie zodpovednosti za kroky izraelskej vlády alebo armády Židom a Židovkám je neakceptovateľné a je to forma antisemitizmu.
Súhlasím s tým, že kroky vlády Benjamina Netanjahua sú iracionálne a dovolím si tvrdiť, že sa vydal na cestu, ktorou chce ukončiť demokraciu vlády práva a aké-také dodržiavanie ľudských práv v Izraeli. Je na najlepšej ceste urobiť z Izraela to, čomu sa v politológii hovorí “darebácky štát”.
Obyvateľstvo v Izraeli je do značnej miery radikalizované a napriek tomu, že sa tam odohrávajú demonštrácie, sa zdá byť podpora Netanjahua pomerne veľká. Porovnal by som to so situáciou v Rusku. Kroky Vladimira Putina a Benjamina Netanjahua sa podobajú.
To, čo sa deje, je celkom určite rizikom nielen pre Blízky východ, ale aj pre širší región, teda pre nás. A z globálneho hľadiska je to riziko politické, pravdepodobne aj bezpečnostné, no a logicky na to nadväzuje aj ekonomická nestabilita.
Čo sa stalo?
Tel Aviv podnikol z 12. na 13. júna sériu útokov mierených na iránske sklady zbraní a laboratóriá, mal zasiahnuť asi stovku cieľov, medzi ktorými je aj jadrové zariadenie v Natanze. O život pri týchto náletoch mali prísť aj traja vysokopostavení predstavitelia iránskej armády a bezpečnostných zložiek, o život mali prísť aj významní vedci – profesor fyziky a bývalý šéf iránskej atómovej organizácie.
Dôvodom izraelského útoku mal byť strach z vývoja jadrových zbraní Teheránom. Ten totižto dlhodobo označuje Izrael za svojho hlavného nepriateľa a tvrdí, že by nemal existovať.
Bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor pripomenul, že ak by Irán vyvinul jadrovú zbraň, mohol by Izrael kedykoľvek zničiť, a zároveň by sa riziko ohrozenia svetovej bezpečnosti rapídne zvýšilo. Napriek tomu kroky Netanjahua a jeho kabinetu označil za veľmi tvrdé a neobvyklé.
Vzájomné ostreľovanie naďalej pokračuje, o život už prišli stovky ľudí, aj civilistov. Jednu obeť zaznamenali aj v Sýrii, v provincii Tartus zomrela civilistka po tom, ako jej dom zasiahol zrejme iránsky dron. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu medzičasom obyvateľom Iránu odkázal, že toto je ich čas, aby sa postavili proti režimu.
Rising Lion je už teraz označovaná za jednu z najväčších operácií za posledné roky a podľa Bátora existuje riziko, že konflikt ohrozí medzinárodnú bezpečnosť.
Nahlásiť chybu v článku