Členské štáty v Rade Európskej únie pre konkurencieschopnosť v pondelok v Bruseli definitívne schválili návrh na zriadenie Európskeho programu pre obranný priemysel (EDIP) v hodnote 1,5 miliardy eur do roku 2027.
Slovensko na zasadnutí zastupuje štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák, informuje TASR.
Program EDIP podporilo 26 krajín
Zriadenie programu podporilo 26 krajín, zdržalo sa len Maďarsko. EDIP počíta s grantovým financovaním európskej obrany a z celkovej sumy je 300 miliónov určených na spoluprácu s Ukrajinou, najmä na modernizáciu jej obranného priemyslu a jeho postupnú integráciu s európskym. Európsky parlament odobril program 25. novembra na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
Cieľom programu EDIP je posilniť obrannú technologickú a priemyselnú základňu Európy aj Ukrajiny. Pri obstarávaní bude platiť podmienka „európskej preferencie“, ktorá obmedzuje maximálny podiel komponentov z tretích krajín na 35 percent celkovej hodnoty konečného produktu. Tento limit má podľa portálu Eunews zabezpečiť rovnováhu medzi podporou európskej výroby a spoluprácou s partnerskými krajinami.
Zriadenie fondu FAST
Podľa dohody sa vytvorí Fond na urýchlenie transformácie dodávateľského reťazca v sektore obrany (FAST). Po dodatočnom financovaní bude vo fonde orientačne najmenej 150 miliónov eur.
Viacerí europoslanci, napríklad zo skupiny socialistov a demokratov a Obnovme Európu, kritizovali členské štáty za „neochotu“ nájsť dodatočné zdroje na financovanie EDIP, ktoré podľa nich zostávajú obmedzené.
Program Európska komisia predstavila v marci minulého roka s cieľom umožniť členským štátom prehĺbiť dlhodobú spoluprácu v oblasti zbrojenia a vytvoriť prvý spoločný mechanizmus na zabezpečenie dodávok obranných produktov naprieč EÚ. Medzi ďalšie ciele EDIP patrí zvýšenie konkurencieschopnosti nejednotného európskeho obranného a leteckého priemyslu a zníženie závislosti EÚ od zbraní z USA.
Dohoda na systéme solidarity pri prerozdeľovaní migrantov
Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta, informuje TASR.
Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka. Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21.000 migrantov.
Ktoré štáty môžu žiadať o pomoc z Fondu solidarity
Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.
Slovensko odmieta povinné relokácie
Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý v nedeľu avizoval odmietavý postoj Slovenska k navrhovaným opatreniam. „Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné relokácie, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území,“ uviedol Šutaj Eštok.
Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.
Opatrenia vychádzajú z Paktu o migrácii a azyle
Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.
Ministri v pondelok prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Schválením pozície Rady EÚ sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadení.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku