Aj keď samota je pre človeka nevyhnutá a prospešná, na druhej strane, osamelosť môže byť mimoriadne krutá. Aj preto sa tejto téme venuje čoraz viac výskumov. V jednom z najnovších sa vedcom podarilo zistiť, ako navzájom súvisia osamelosť a múdrosť.
Aký je súvis medzi osamelosťou a múdrosťou?
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Cerebral Cortex, náš mozog reaguje na osamelosť celkom opačným spôsobom, ako reaguje na pocity spájajúce sa s múdrosťou. Už viacero štúdií naznačilo, že čím viac si o sebe myslíme, že sme múdri, tým menej osamelo sa cítime. Ako píše portál Science Alert, v minulosti sa vedci už zaoberali prepojením medzi múdrosťou a osamelosťou. Až teraz sa im však podarilo nájsť jasný dôkaz o prepojení na neurálnej úrovni.
Vedci skúmali, ako ľudský mozog reaguje na rôzne pozitívne a negatívne emócie. Do výskumu sa zapojilo 147 účastníkov vo veku od 18 do 85 rokov, pričom každý z nich podstúpil vyšetrenie za pomoci elektronecefalografu (EEG). Vedcov zaujímala najmä časť mozgu, v ktorej sa spájajú a spracúvajú informácie o vonkajších a vnútorných podnetoch.
Okrem toho, účastníci výskumu mali vyplniť dotazník, v ktorom hodnotili svoje pocity a dojmy týkajúce múdrosti a osamelosti. Následne mali absolvovať jednoduchý kognitívny test, v rámci ktorého boli prezentované tváre s rôznymi emóciami, vrátane radosti, smútku, hnevu. Niektoré tváre mali neutrálny výraz.
Dokážu vedci vyliečiť osamelosť?
Ľudia, ktorí svoje emócie popisovali viac ako smutné, najintenzívnejšie reagovali na nahnevané tváre. Pri pohľade na ne ich kognitívne procesy spomalili. Na druhej strane, ľudia, ktorí sa popisovali ako múdri, reagovali viac na šťastné tváre a ich kognitívne procesy zrýchlili. Neurálne reakcie sa teda menili v závislosti od toho, či jedinec sám seba popisoval ako múdreho alebo osamelého.
Zaujímavé je, že reakcia múdrych ľudí na šťastné tváre bola najviac badateľná v tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za empatiu. Aby však vedci zistili viac, bude potrebné vykonať ďalšie výskumy a účastníkov výskumu pozorovať dlhodobo. Už tento výskum však vedcom pomohol lepšie pochopiť, ako mozog osamelého človeka spracúva informácie.
V súčasnosti je totiž dôležitejšie než kedykoľvek predtým vedieť, ako osamelému človeku pomôcť. Odborníci sa napríklad nazdávajú, že stimulácia špecifických častí mozgu môže človeku pomôcť zbaviť sa pocitu osamelosti. Vyvstáva tak otázka- môžeme neurálnou simuláciou urobiť človeka múdrejším alebo menej osamelým?
Nahlásiť chybu v článku