Tretina Slovákov nemá žiadne úspory, rovnaký podiel ľudí má nasporenú sumu maximálne do 2000 eur. Len osem percent disponuje úsporami nad 2000 eur. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu investičnej spoločnosti Amundi Czech Republic, ktorý realizovala agentúra STEM/MARK v septembri tohto roka.
Až 52 % ľudí drží svoje úspory na bežných bankových účtoch, kde sa ich hodnota podľa spoločnosti v čase nezvyšuje. Ďalších 39 % využíva na zhodnotenie svojich financií sporiace účty a menej ako štvrtina Slovákov dáva peniaze do investícií.
Väčšina peňazí leží na bežných účtoch
„Úspory Slovákov sú relatívne nízke a navyše postupom času strácajú na hodnote, pretože ich väčšina leží na produktoch s minimálnym zhodnotením. K zhodnoteniu úspor a budovaniu finančnej nezávislosti môžu napomôcť rôzne spôsoby finančného plánovania vrátane pravidelného investovania. Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica ľudí už uvádza, že sa o investície aspoň do istej miery zaujíma,“ uviedol Miroslav Ovčarik zo slovenskej pobočky spoločnosti.

Záujem o investovanie síce postupne rastie, no aj napriek tomu až 76 % ľudí neinvestuje vôbec. Aktívne sa tomu venuje približne štvrtina obyvateľov, a to najmä muži, osoby s vyšším vzdelaním a obyvatelia väčších slovenských miest. Najčastejšie využívajú podielové fondy, ETF fondy a kryptomeny. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica Slovákov by k dosiahnutiu finančnej nezávislosti privítala vyšší príjem z práce alebo podnikania.
Hlavnou prekážkou je nedostatok peňazí
Mladšie generácie sa zaujímajú o nové digitálne nástroje a investičné aplikácie, zatiaľ čo staršie viac dôverujú tradičným bankovým produktom. Tento rozdiel odráža aj celkový prístup k financiám a ochotu riskovať.
Najčastejším dôvodom, prečo Slováci ešte nezačali investovať, je, že nemajú dostatok voľných finančných prostriedkov. Túto bariéru uviedlo až 64 % opýtaných. Ďalšími prekážkami sú obavy z rizika a nedôvera voči bankám, investičným spoločnostiam a finančným poradcom. Tretina ľudí priznala aj maximálnu obozretnosť, pričom v oblasti financií nikomu nedôveruje a spolieha sa len na seba.
Čo pre Slovákov znamená finančná nezávislosť
Pojem finančná nezávislosť si 63 % Slovákov vysvetľuje ako možnosť nežiť od výplaty k výplate. Ženy ju častejšie vnímajú ako pokoj a istotu, že zvládnu nečakané výdavky, zatiaľ čo muži si ju spájajú aj s možnosťou prestať pracovať alebo kedykoľvek odísť do dôchodku.
Šéf IĽP: Ficova vláda je asociálna a zbabelá. Bez ľudských práv sme len platiči daní a zdroje pre korporácie
Vianočné trhy u našich susedov sú ako z rozprávky: Na šunku za 6 eur sa tvorili rady, na cenu si dajte pozor
Psychologička Zuzana o alkohole: Fero Joke verejne priznal chybu a bol to správny krok, riskoval svoju reputáciu
Do Bratislavy lietadlom, do Košíc zase vlakom. Za 1 deň som porovnala oba spôsoby cesty, určiť víťaza je náročné
Nikola žije v Španielsku: Väčšina ľudí tu zarába okolo 1 300 € mesačne. Prenájom jednoizbového bytu v Madride stojí 1 000 €
Magické trhy blízko Slovenska nás očarili ponukou aj cenami. Klobása je o polovicu lacnejšia ako v Bratislave
Analytik Potočár o úskaliach energopomoci: Človek s platom 1 500 eur ju nezíska, dôchodca s rovnakým dôchodkom áno











Nahlásiť chybu v článku