Google, O. z. Žitavská komunita Vráble

/ 37 / branči
Na opevnenom sídlisku v lokalite Vráble-Fidvár žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1000 osôb, čo predstavuje v danom období mimoriadne veľkú populáciu.

Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. Výskum archeológov na čele s  Jozefom Bátorom z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave odhalil, že architektúra a zástavba tzv. protourbánneho charakteru je v oblasti strednej Európy staršia o 300 rokov, ako to bolo doteraz známe.

Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (asi 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (asi 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.

Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.

Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 m a šírku 6 – 8 m. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká približne jeden meter. Hygienické návyky obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.

Výskum v lokalite Vráble-Fidvár, na ktorom spolupracujú Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom je realizovaný od roku 2007. Každoročne prebieha prevažne v letných mesiacoch a sú doňho zapojení aj mladí odborní asistenti, doktorandi a študenti archeológie Univerzity Komenského.

Pozri aj: Čo robí Slovákov najviac šťastnými? Úprimné odpovede náhodných ľudí ukazujú, že ku šťastiu nám toho veľa nechýba

TASR




Komentovať (0)