audubon.org

/ 0 / koso
Vtáky sú fascinujúce zvieratá a málokto ich berie vážne. Skrývajú však mnohé odpovede na otázky, ktoré sa nám všetkým zídu, preto je potrebné, aby sme im porozumeli. Preto sa profesor Mandyam Srinivasan rozhodol spraviť výskum, v ktorom sa snažil zistiť ich chovanie počas letu.

Vtáky sú jedny z najviac nedocenených zvierat našej planéty. Stovky tisíc vtákov dokáže lietať v tesnej blízkosti, pričom nám vytvárajú divadlo na oblohe a žiadny z nich sa nikdy nezrazí s iným vtákom. Ich pohyby sa často zdajú náhodné a niekedy pôsobia možno ako tanec s nacvičenou choreografiou. Ako je to možné?

Určite ste už videli kŕdeľ vtákov vytvárajúcich akúsi formáciu v tvare V, keď migrujú do teplých krajín. To, ako dokážu synchronizovane lietať, fascinovalo už viacero vedcov, preto sa vysokoškolský profesor Mandyam Srinivasan rozhodol spraviť výskum. Vytvoril viacero sérii experimentov s andulkami a bežnými papagájmi, aby zmapoval ich chovanie počas letu. Zo 102 pokusov sa ani jeden z vtákov nezrazil s druhým.

Na výskum použili vysokorýchlostné kamery, ktoré dokážu snímať veľký počet snímkov za sekundu. To im umožnilo vidieť reakciu vtákov v spomalených záberoch.

Čo zistil, bolo, že majú vrodený inštinkt uhnúť sa doprava, dole či hore. Prvá reakcia bola vždy uhnutie sa v pravo, no ak to nevyhovovalo situácii, uhli sa dole alebo hore. Podľa čoho sa uhýbali dole a hore, sa presne nevie, no autori výskumu majú teóriu, že to ovplyvňuje spoločenská hierarchia. Tejto otázke sa však budú venovať až v ďalšom výskume.

Chovaním anduliek sa však nedá definovať chovanie všetkých druhov vtákov. Niektoré majú úplne inú spoločenskú hierarchiu a je ťažké určiť, čo presne určuje vyššie postavenie v skupine.  

[youtube aKrhQqFxhq0 720 410]

Druhý výskum, ktorý viedol David Williams z University of Washington, skúma chovanie holubov v chaotických situáciách, ako je let cez mesto plné ľudí. Jeho výskum zistil, že upravujú aerodynamiku svojich tiel, a teda využívajú rôzne pózy, ktoré určuje poloha ich krídel.


Srinivasanov výskum bol vytvorený aj vďaka spolupráci s firmou Boeing, aby mohla zlepšiť ochranné systémy, ktoré sa používajú v stíhačkách, lietadlách a dronoch.

“Pri tom, ako je vzdušný priestor čoraz viac plnší, treba zlepšiť automatické systémy, ktoré využívame a učiť by sme sa mali od prírody,” povedal Srinivasan.

interez.sk(košo), motherboard.vice.com


Komentovať (0)