Potom si uvedomil, že nie je stroj a že jednoducho nedokáže oddeliť onkológiu, emócie a plač od divadla a tváriť sa, akoby sa nič nedialo. „Tak takúto hlúposť som si myslel alebo som v to dúfal, lebo som sa bál, že ak tú psychohygienu nedostanem na javisku, tak to bude veľmi, veľmi ťažké,“ priznal a zľakol sa, že to zrejme nebude fungovať, ako si pôvodne myslel.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Postupne sa to zlepšovalo, liečba išla dobrým smerom a predstavení mal čoraz viac. „Každým predstavením som bol o percento pokojnejší, viac som bol sústredený a menej som myslel na to, čo sa práve v tejto chvíli deje na onkológii, a že práve o takomto čase je ešte odber a bude chemoterapia alebo tam moja žena drží v rukách 15 tabletiek a chlapec plače a nechce si ich dať,“ dodal otvorene herec, ktorý sa na toto všetko snažil, a nakoniec aj naučil, nemyslieť a bol prítomný pre kolegov a divákov.
Umelec si myslel, že „bude frajer“ a hneď od prvého predstavenia to dokáže strihnúť, ale to sa nestalo. Opäť sa potvrdilo to, čo už bolo jasné. Jediným liekom, ktorý pomôže prekonať ťažké obdobie, je čas. Všemocná veličina, ktorá si však vyžaduje poriadnu dávku trpezlivosti.
Nahlásiť chybu v článku