Poznáte zaujímavé fakty o genetike? Tento kvíz na 100 % zvládne iba skutočný odborník

Odlišnosti v ľudskom genóme sú prítomné len v 0,2 %. Táto genetická variabilita sa dá využiť v medicíne napríklad v cielenej starostlivosti o pacienta či v diagnostike a v liečbe niektorých ochorení. Na 98 % je ľudský genóm rovnaký s genómom šimpanza.

Ak splodia dieťa dvaja modrookí ľudia, je až 99 % šanca, že dieťa bude mať modré oči. Zvyšné jedno % sa môžu vyskytnúť zelené oči. Naopak, hnedé oči dieťa mať nikdy nebude.

Existuje niekoľko silných génov, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou. Medzi tie najčastejšie patria výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Taktiež dominujú oči v tmavších farbách.

Celkovo sa ľudia s prirodzenými blond vlasmi najviac vyskytujú v Európe. No najviac blondiakov s modrými očami je práve na Islande. Vedeli ste, že blondiaci predstavujú iba 2 % z populácie sveta?

Ryšaví ľudia sú na svete snáď najväčšou raritou a už v roku 2 060 majú úplne zmiznúť. Pokiaľ je jeden rodič ryšavý a druhý je nositeľom génu pre blond vlasy, je 40 % pravdepodobnosť, že ich dieťa bude mať ryšavé vlasy.

Heterochrómiu majú asi 2 % populácie. Tento termín vznikol spojením gréckych slov heteros (iný) a chroma (farba). Označuje rozdielne farby dúhovky oka, prípadne tiež vlasov alebo kože. Heterochrómiu spôsobuje rozdielna koncentrácia a rozloženie melanínu, čo je farbivo, ktoré určuje farbu očí a vlasov.

Podstatou albinizmu je vrodená absencia enzýmu tyrozinázy, ktorý je nevyhnutný pri tvorbe melanínu. U albinických jedincov tak nedochádza k jeho tvorbe, čo sa prejavuje na sfarbení častí tela, za ktoré je melanín zodpovedný. Najviac ľudí s albinizmom sa rodí v subsaharskej Afrike, konkrétne v Tanzánii.

Možno sa vám 3 GB zdajú málo, no v skutočnosti je to poriadne veľa. Ak by bol ľudský genóm zapísaný ako kniha, ekvivalentom by bolo 800 jazykových slovníkov. Človek, ktorý by písal 60 slov za minútu 8 hodín denne by ľudský genóm prepísal za 50 rokov.

Projekt ľudského genómu, po anglicky Human Genome Project bol o tom, že vedci počas jeho trvania stanovili poradie chemických báz – adenín, cytozín, guanín, tymín. Projekt trval v časovom rozmedzí 1990 – 2003. Počas tohto výskumu sa podarilo identifikovať 20 000 – 25 000 génov ľudského genómu. Human Genome Project je jeden z najväčších a najúspešnejších vedeckých výskumov vôbec.

Podľa mnohých hypotéz blond vlasy v Európe prevládali okolo roku 3 000 p.n.l. Mohla za to prirodzená selekcia – muži považovali blonďavé ženy za atraktívnejšie. Počet prirodzených blondiakov sa ale rýchlo znižuje, za 200 rokov by mali podľa vedcov úplne vymiznúť.