Ak ste sa pri cestovaní ocitli na mieste, kde ste sa cítili, akoby ste tam patrili, aj keď sa nachádzalo tisícky kilometrov ďaleko, mladým Češkám Nikole a Hane budete rozumieť. Prvýkrát sa na Zanzibar dostali úplnou náhodou, vďaka humanitnej organizácii, kam sa vybrali na stáž. Teraz sa do tohto afrického raja pravidelne vracajú a dedinka Paje sa stala ich druhým domovom.
správy od nás budete mať ako prví.
„V našej spoločnosti sa často zahlcujeme zbytočnými materiálnymi vecami. Stále sa naháňame za niečím „viac“. Na Zanzibare nás miestni učia viac žiť v prítomnom okamihu, všímať si drobné malé momenty a nezabúdať si život užívať tu a teraz,“ prezradili nám Nikola a Hana, čo sa im na miestnom živote najviac páči.
Kedy ste sa prvýkrát dostali na Zanzibar, aký bol účel vašej cesty a koľko času ste tu strávili?
Prvýkrát sme Zanzibar navštívili v roku 2022 v rámci zahraničnej študijnej stáže. Študovali sme bakalársky odbor sociálnej a humanitnej práce a Zanzibar pôvodne nebol náš prvý plán.
Najskôr sme si vybrali organizáciu v Keni, kam sme sa nakoniec nevybrali pre nadchádzajúce voľby. Druhou možnosťou bolo Mexiko, kde by ale prax umožnili iba jednej z nás. Nakoniec, mesiac pred odletom, keď nám škola hrozila praxou v Európe, sme objavili malú organizáciu na Zanzibare. Odpovedali nám do pár dní, pričom nebol nijaký problém, takže sme vyrazili na trojmesačnú stáž práve tam.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aké boli vaše očakávania a aká bola realita? Čo vás na miestnom živote najviac prekvapilo?
Pre obe z nás to bola prvá cesta mimo Európu, takže sme ani jedna netušili, na čo sa pripraviť. Pred odletom sme mali rýchly call s riaditeľom organizácie, vďaka ktorému sme mali predstavu, aké činnosti organizácia vykonáva a do akých aktivít sa budeme môcť zapojiť.
Zanzibar nám ale rýchlo ukázal, že veci sa budú diať po svojom, po africky. Žiadny plán, žiadny systém, žiadne pravidlá, a to vo všetkých oblastiach, aj v rámci naplánovaných aktivít. Napríklad, namiesto naplánovaného meetingu si zamestnanci dali šlofíka a nikto nedorazil; aj deň plánovanej návštevy univerzity, kde sme mali viesť hodiny angličtiny, začal s trojhodinovým meškaním. Nič nebolo podľa plánu a nikomu to nevadilo, čo bol pre nás asi najväčší šok.
Kvôli čomu ste si Zanzibar zamilovali natoľko, že ste sa onedlho vrátili späť?
Vďaka Zanzibaru sme objavili úplne iný svet. Miestni sa nikam neponáhľajú, žijú v prítomnosti, čo vás po určitej dobe nakazí, obzvlášť, keď to zažívate každý deň. Po prekonaní väčšiny kultúrnych rozdielov a začlenení sa do miestnej komunity bola predstava návratu do Česka desivá.
Dni tu plynuli úplne inak. Niekedy sme niekoľko hodín čakali na autobus, inokedy pol dňa prali bielizeň. Po nejakom čase nás to niekoľkohodinové meškanie a neustále zmeny plánu už ani trošku nerozhodili. Zabudli sme na vnútorné nastavenie, že by každá sekunda života mala byť produktívna a naučili sme sa žiť viac prítomne a spontánne.
V organizácii sme tiež nadviazali krásne priateľstvá so slečnami v našom veku. Trávili sme spolu veľa času, delili sa o životné príbehy a sľúbili sme si, že sa čoskoro stretneme. A tak sme už pri odlete do Česka začali vymýšľať, ako sa čo najskôr vrátiť späť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V Česku ste následne dokončili školu, dali výpoveď zo svojho zamestnania a odišli opäť na Zanzibar…
V článku sa po odomknutí dozvieš
- s akými predsudkami o Afrike sa najčastejšie stretávajú;
- ako sú na tom miestni obyvatelia ekonomicky;
- ako reagujú na „dve mladé Európanky“;
- čo by sme sa zo spôsobu života na Zanzibare mohli naučiť;
- koľko tu stojí Nikolu a Hanu život;
- čo by odkázali ľuďom, ktorých láka urobiť ten krok a vycestovať do zahraničia.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Nahlásiť chybu v článku