Vojna na Ukrajine mala skončiť v priebehu niekoľkých dní. Plány amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho zvolení však nevyšli, a napriek tomu, že si od stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom veľa sľuboval, Moskva naďalej útočí na ukrajinské mestá a zabíja civilistov.
V noci z 27. na 28. augusta kremeľské rakety a drony zasiahli niekoľko bytoviek v Kyjeve, odkiaľ hlásia najmenej desať mŕtvych ľudí, vrátane jedného dieťaťa.
Podľa ukrajinského letectva Rusi útočili 629 dronmi a raketami. Ide o druhý najvyšší počet nasadených striel a dronov od konca februára 2022.
„Tieto ruské rakety a útočné drony sú dnes jasnou odpoveďou všetkým na svete, ktorí týždne a mesiace volajú po prímerí a skutočnej diplomacii. Rusko si vyberá balistiku namiesto rokovacieho stola. Vyberá si pokračovanie zabíjania namiesto ukončenia vojny. A to znamená, že Rusko sa stále nebojí dôsledkov. Stále zneužíva skutočnosť, že aspoň časť sveta zatvára oči pred zavraždenými deťmi a hľadá ospravedlnenia pre Putina,“ napísal na sociálnej sieti prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Je to prostredník Putina venovaný nám a najmä Trumpovi. My v Európe o Putinovi nemáme ilúzie, kritizujeme ho, žiadame kroky proti nemu. Trump ale o ňom doteraz nepovedal ani pol zlého slova,“ hodnotí situáciu politológ Grigorij Mesežnikov.
Vladimir Putin a Donald Trump sa pred niekoľkými dňami stretli na Ajlaške. Môžeme povedať, že ich stretnutie niečo znamenalo?
Myslím si, že význam tohto stretnutia bol veľmi malý. Stále nepoznáme jeho detaily, no spätne sa ukazuje, že išlo skôr o šou Donalda Trumpa, z ktorej viac profitoval Putin. Bola to skôr PR akcia než reálna diplomacia, vychádzajúca z nepochopenia toho, čo sa v skutočnosti deje.
Nevieme presne, čo sa na stretnutí dohodlo, no je zrejmé, že nijako zásadne neovplyvnilo ďalší vývoj. Osobne som k podobným schôdzkam veľmi skeptický. Ukázalo sa však, že po znepokojení, ktoré stretnutie vyvolalo – keď Trump pôsobil, akoby sa nechal ovplyvniť Putinom –, nastúpila jasná podpora Ukrajiny zo strany Európy. Lídri EÚ prišli do Washingtonu a spolu so Zelenským dali Trumpovi jasne najavo, že sa nesmie nechať manipulovať Putinom ani podniknúť kroky, ktoré by boli voči Ukrajine neprijateľné.
Najhorší scenár teda nenastal – Trump verejne netlačí na Ukrajinu, aby sa vzdala svojho územia. To je dôležité aj vzhľadom na fakt, že Rusko nikdy nedodržiavalo svoje sľuby. Pozitívnym výsledkom celej situácie tak napokon bolo posilnenie podpory Ukrajiny.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Moskva pokračuje v agresii. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti po útokoch na Kyjev dnes v noci napísal, že Rusko si vybralo pokračovanie zabíjania. Prečo sa to deje na pozadí rozhovorov a rokovaní o mieri?
Rusko sa nevzdalo svojho zámeru ani cieľa – stále sa snaží Ukrajinu zničiť a oslabiť. Hoci už nemá kapacitu viesť vojenské ťaženie v plnom rozsahu, pokračuje v snahe zastrašovať a ničiť. To iba potvrdzuje, že Putin nikdy nemal vážnu motiváciu zastaviť vojnu. Rusko prestane až vtedy, keď bude porazené alebo zastavené. Bezobsažné stretnutia či podobné rokovania nič nemenia a Trumpove vyhlásenia pôsobia len ako strašiak. Putin pritom vidí, že reálne kroky zo strany Západu neprichádzajú.
Porážka Ruska môže prísť len cez vyzbrojovanie Ukrajiny a dodávky moderných západných zbraní. Ak bude mať Kyjev dostatok techniky schopnej zasahovať strategické objekty priamo na ruskom území – vrátane Moskvy –, môže dosiahnuť strategické víťazstvo. Spojené štáty však zatiaľ takéto povolenie nedali, a pritom práve to by mohlo Putina prinútiť skutočne uvažovať o ukončení vojny.
Druhým rozhodujúcim faktorom sú efektívne sankcie – tvrdé ekonomické blokády a opatrenia, ktoré by Rusko zasiahli. Trump však nerobí nič z toho. Namiesto toho, aby vyvíjal tlak priamo na Putina a prinútil ho ukončiť agresiu, snaží sa usmerňovať Ukrajinu, čo by mala robiť, aby Rusko prestalo s vojnou.
Ospravedlňuje svet Putinovo konanie tak, ako to tvrdí Zelenskyj?
Ospravedlňovanie je silné slovo. Zo strany Európy, členských krajín EÚ aj NATO síce zaznieva odsúdenie Putina, ide však celkovo o nedostatočne efektívny prístup. Európa pritom má väčšiu silu než Rusko, najmä ekonomicky by ho dokázala položiť na kolená v relatívne krátkom čase.
Skutočnou zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu však nie sú prázdne sľuby Putina, ktoré nikdy nič neznamenali. Reálnu garanciu môže priniesť iba dobré vyzbrojenie, posilňovanie ukrajinskej armády s pomocou spojencov a zavedenie tvrdých, dôsledných ekonomických sankcií voči Moskve.
Problém je, že mnohé európske krajiny naďalej odoberajú ruské energie a nedokážu sa odrezať od vlastnej pohodlnosti. Sankcie tak nie sú dostatočné a obchodovanie s Ruskom pokračuje, čo podkopáva celkovú efektivitu európskeho postoja.
Aký ďalší vývoj môžeme očakávať?
Situácia smeruje k prolongácii súčasného stavu. Status quo sa síce trochu mení, Rusko však nezískava výraznú prevahu, ide skôr o opotrebovanú vojnu. Vzhľadom na svoju veľkosť má Rusko v tomto smere určitú výhodu. Pre Západ je to vážna výzva, pretože Putin neohrozuje iba Ukrajinu, ale aj západné krajiny.
Hoci Rusko nedokázalo poraziť Ukrajinu tak, ako si to pôvodne predstavovalo – v priebehu troch či štyroch dní –, stále si dovoľuje oslabovať nás prostredníctvom hybridných akcií, šírenia poplachov, podpaľačských útokov či bombových hrozieb. Nemožno vylúčiť, že sa pokúsi testovať aj efektivitu piateho článku NATO.
Udržiavanie takéhoto stavu je nespravodlivé najmä voči Ukrajine.
Nahlásiť chybu v článku