Ak sa rozprávame o prstencoch planét, každý si okamžite spomenie na Saturn, ktorého kruhové útvary okolo sú asi najviditeľnejšie a najznámejšie. V skutočnosti má ale prstence až polovica planét slnečnej sústavy, vrátane Jupiteru, Uránu a Neptúnu. A ako nasvedčujú dôkazy, aj naša blízka planéta Mars mala v minulosti prstence.
Nová stopa, ktorá nasvedčuje, že Mars mal prstence, sa nachádza na jednom z dvoch mesiacov planéty – Deimose. Okolo Marsu obieha s miernym sklonom vzhľadom na planetárny rovník, čo by mohlo byť výsledkom gravitačného pôsobenia prstencov, uvádza portál Science Alert.
Už v roku 2017 sa vedci domnievali, že Mars mal prstenec. Simulácie väčšieho mesiaca Fobos zistili, že sa mohol vytvoriť po tom, ako do Marsu narazil asteroid a vyvrhol trosky do okolia planéty. Tie vytvorili prstenec, no materiál sa časom začal zhlukovať a vznikla prvotná forma Fobosu.
Vychýlený Deimos
Nový výskum uverejnený v arXiv sa teraz lepšie pozrel na sklon Deimosu. „Skutočnosť, že obežná dráha Deimosu nie je presne v rovine s rovníkom Marsu, sa považovala za nepodstatnú a nikto sa nestaral o vysvetlenie tohto javu,“ uviedol astronóm Matija Ćuk z projektu SETI.
Orbitálny sklon Deimosu nie je veľký. Je to vychýlenie iba 1,8 stupňa od rovníka. Okrem toho, jeho obežná dráha je celkom normálna. Obieha okolo Marsu každých 30 hodín s extrémne nízkou excentricitou.
S Fobosom je to však iné. Ten sa nachádza bližšie k Marsu a planétu obieha 7 hodín a 39 minút, pričom sa k povrchu približuje 1,8 centimetra ročne. Očakáva sa, že do 100 miliónov rokov Fobos prekročí hranicu, ktorá spôsobí, že sa mesiac zrúti na Mars.
Prstence sa objavili niekoľkokrát
Trosky, ktoré vyvrhne, tak môžu vytvoriť nový prstenec, z ktorého napokon vznikne nový Fobos. Podľa výskumov z roku 2017 sa takýto proces odohral už niekoľkokrát.
Pomocou simulácií sa Ćuk a jeho tím pokúsil modelovať, ako takýto proces modelovania nového Fobosu, ovplyvňoval Deimosovu orbitálnu inklináciu. Dospeli k záveru, že nový Fobos musel mať 20-násobnú hmotnosť toho súčasného, kvôli čomu sa dostala obežná dráha Deimosu do mierneho sklonu. To sa muselo uskutočniť si pred 3,9 miliardami rokov. Následne potom po stovkách miliónoch rokov sa Fobos opäť zrútil na povrch Marsu.
Podľa záverov vedcov tak súčasný Fobos vznikol pred 200 miliónmi rokov. Viac o tomto mesiaci Marsu sa dozvieme asi až v roku 2024, keď japonská vesmírna agentúra JAXA vyšle sondu na Fobos a donesie vzorky na Zem. Tieto vzorky by nám mohli odhaliť viac o tomto tajomnom mesiaci.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku