Vládna agentúra Antarctica New Zealand, ktorá vykonáva environmentálny výskum antarktickej pevniny a Južného oceánu, uviedla, že obmedzenie počtu ľudí vstupujúcich na územie kontinentu bolo kľúčovým pre zastavenie šírenia vírusu. V utorok o tom informovala agentúra AFP.
Ak by sa ochorenie COVID-19 dostalo na niektorú antarktickú výskumnú základňu, mohlo by to mať vážne následky. Keďže pohyb je kvôli nízkym teplotám obmedzený a výskumníci sa musia zdržiavať na jednom mieste, pravdepodobnosť rozšírenia vírusu by bola vysoká. Obmedzený je tam tiež prístup k zdravotnej starostlivosti, píše televízia BBC.
AFP uviedla, že počas nadchádzajúcej sezóny bude na svojej základni, pomenovanej po britskom objaviteľovi Robertovi Falconovi Scottovi, vykonávať „iba dlhodobé monitorovanie, základné prevádzkové činnosti a plánovanú údržbu“.
Počet projektov sa počas nadchádzajúcej výskumnej sezóny, ktorá potrvá od októbra do marca, znížil z 36 na 13.
Jediná novozélandská výskumná stanica v Antarktíde je vzdialená 3800 kilometrov južne od Christchurchu a 1350 kilometrov od južného pólu. Zvyčajne tam súčasne môže prebývať až 86 vedcov, zamestnancov a návštevníkov.
Ste tu za hodinu, najete sa od 5 eur: O tomto európskom klenote ste možno nikdy nepočuli, musíte ho vidieť
Detské nosové vakcíny proti chrípke boli fuč za pár hodín. Vieme, kedy príde posledná dávka, niektorí rodičia sú zúfalí
Budú v sobotu na Sviatok Všetkých svätých otvorené obchody? Pozrite sa, ako to bude po novom, reťazce hlásia zmeny
Radik bol postrach Ruska: Škrtil 90-ročné ženy, tvrdil, že ich to nebolí a len sa chcel najesť. Náhodou ho zachytilo video
Boli sme sa v Bratislave zaočkovať proti covidu bez registrácie: Rad nemal konca, ľudia vtipkovali o kukurici. Na toto sa pripravte
Urológ Ján Švihra: Vo vybraných prípadoch má obriezka stále veľký zmysel. Takto by mala vyzerať správna hygiena „tam dolu“
Brat za Brata zbiera údaje možno aj o vás. Redaktorka bola 21 dní v top exotickej destinácii, výdavky ju prekvapili
Objavili sme klenot, nikdy ste o ňom nepočuli: Prešli sme sa po najstaršom drevenom moste v Európe a navštívili unikát
Jednu chcel označiť horiacou cigaretou, inú zase zbil do bezvedomia. Čím bol Picasso väčší sadista, tým lepšie maľoval
Zrezanú kožu prišíval na tváre, topila sa v hnise, stál pri prvej plastike penisu: Chirurg experimentoval s obeťami vojny












Nahlásiť chybu v článku