V internetovej ankete sa objavila otázka, ktoré veci z minulosti Slovákom chýbajú najviac. Spomínajú sa Vlnky a to, ako bolo bežné kedysi sa stretávať s kamarátmi — jednoducho tak, že sme niekomu zazvonili na domový zvonček. Pod diskusným vláknom sa čoskoro začali kopiť komentáre plné nostalgie. Slováci si zaspomínali na detstvo, mladosť a veci, ktoré sa už nevrátia.
Nízke ceny, skutočné ovocie a limonáda vo vrecúšku
Mnohí spomínali na výrobky z čias socializmu — a najmä ich nízke ceny.
Jedna komentujúca napríklad s láskou opisuje nanuky za 1 Kčs a ich dlhšiu verziu za 1,50 Kčs. Pripomenula si aj neúdené pareničky, ktoré si kupovala „od tetušky v meste za drahých 5 Kčs“, žuvačky Pedro a nezabudnuteľnú ponornú špirálu v krčmách, ktorou si chlapi ohrievali pivo.
„Niektorí si ho dokonca dochucovali troškou malinového sirupu — socialistický radler,“ píše. Mnoho ľudí spomína, že aj keď bol výber skromnejší, produkty pôsobili autenticky, napríklad drene so skutočným ovocím: „V mrazáku v potravinách bola jahodová a marhuľová dreň, jablkový mušt — všetko naozaj z ovocia.“
Naprieč komentármi sa nesie spoločné presvedčenie — jedla bolo menej, no bolo kvalitnejšie. Ingrediencie boli skutočné: „Keď človek niečo kúpil, vedel, ako to bude chutiť — a že v koláči bude naozaj maslo, nie nejaký umelý tuk,“ píše jedna komentujúca. Džús bol len pomarančový a mrkvový, spočiatku len v plechovkách. V Česku sa zas predávali žlté, červené a neskôr oranžové malinovky v otlčených vratných fľašiach. A kto si spomenie na malinovku v priehľadnom vrecúšku so slamkou na stanici, vie, že piť ju bez obliatia bol takmer športový výkon.
V niektorých krčmách sa predávali veľké pekárenské slané tyčinky po kuse. Produkty „vo vrecúšku“ boli v tom čase hitom. Spomína sa ikonická „limo“, karamelové mlieko a, samozrejme, nápoje v sklenených fľašiach. Podľa jednej diskutujúcej, zlom nastal niekedy v rokoch 1992 – 1993, keď sa sklenené fľaše začali vytrácať.
Ľuďom dnes chýba aj Copa Caffe a chuť „skutočného Granka“, cukríky Sisi, Roks, čierne pelendreky, nanuky v tvare duchov, cereálie Vlárka či turecký med, ktorý už dnes „nájdeme len na jarmokoch“.
Cukor, káva, limonáda
Veľa ľudí si s láskou spomína aj na hračky, ranné rozprávky a televízne hity, ktoré formovali ich detstvo. Spomínajú na hlúpu kuchárku, na veršovačku „cukor, káva, limonáda“ a na postavy, akými sú medveď Balú a prasiatko Gordy, ale aj nezabudnuteľné relácie ako Maxihra či Noemov ostrov.
A čo by to bolo za detstvo bez skákania cez gumu? Táto jednoduchá zábava sa spomenula viackrát a mnoho ľudí stále nedokáže opustiť spomienku na ikonické céčka a guličky — hru s vlastnou ekonomikou, ktorú dnešné deti možno nikdy celkom nepochopia.
Silné spomienky patria aj tomu, ako sme kedysi trávili čas. Mnohí si vybavujú pionierske schôdzky, „kalamitné“ či „uhoľné“ prázdniny, ale najmä — koľko času deti trávili vonku. Cez víkendy doma neboli a letné prázdniny boli synonymom slobody. Deti sa domov vracali len na záchod a na večeru a rodičia o nich často „celý deň ani nevedeli“. Mestá však boli bezpečnejšie, doprava pomalšia a ľudia na seba navzájom dávali pozor. Ako píše jedna komentujúca:
Navzájom sme si pomáhali, rozprávali sa pred panelákom… Spoločnosť nebola zďaleka taká ľahostajná a rozhádaná ako teraz.
Nakoniec, mnohých rozvášnila spomienka na prísnu etiketu okolo plánovania buchiet na pare: „Tie buchty si pamätám u kamošky susedky o štyri domy ďalej,“ píše jedna komentujúca. „Jej mama robila vždy dve misky – jedny s kakaom, druhé s makom. Vyložila to von a jedli sme všetci.“
„Štandard. Všetky babičky to robili,“ potvrdzuje ďalšia. „Decká šli tam, kde boli buchty. Tetky si to hlásili medzi sebou, v pondelok bol míting a tam generálna šéfka rozhodla, kto čo varí,“ smeje sa na záver. „Ale tie buchty boli unikátne, vždy keď ich jem, tak myslím na všetky tie babičky. To bol celý gang.“
Nahlásiť chybu v článku