Neuveriteľná noc u Katky Koščovej. Najprv šuchot v knižnici, potom prekvapenie v posteli

Noc, ktorá mala byť konečne pokojná, sa pre Katku Koščovú zmenila na dramatickú a miestami až neuveriteľnú akciu.

Únava, choré dieťa, zvláštne nočné zvuky a napokon aj nečakaný návštevník vytvorili príbeh, ktorý by si človek nevymyslel ani zo žartu. Katka na svojom Instagrame v príspevku s typickým humorom opisuje, čo všetko sa u nich doma odohralo počas jednej poriadne divokej noci. Od prvého zašušťania pri radiátore až po ranné upratovanie ukazuje, ako sa obyčajná túžba konečne si oddýchnuť, môže zmeniť na scénu, ktorú by nečakala ani v najbláznivejšom sne.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Koščová (@katarina.koscova)

A bolo po pokojnej noci

„By mi v živote nenapadlo, že raz budem písať takýto status,“ začala na úvod svojho príspevku. Katka priznáva, že do ďalšej noci vstupovala už poriadne vyčerpaná. „Po včerajšej prebdenej Aňou prekašľanej noci som tak dúfala, že túto sa vyspím.“ Keď dcéra konečne prestala kašľať, verila, že si aspoň na chvíľu oddýchne. „Aňa chripela, ale nekašľala, nuž som sa odvážila zavrieť oči a pokúsila sa spať.“

Hneď nato však nasledoval moment, ktorý spustil celú nočnú akciu: „Zrazu niečo prebehlo po radiátore a skočilo to do prepravky s orechmi, ktorú máme v spálni už rok.” To, čo považovala za myš, ju priviedlo k ďalšiemu pátraniu. „Aha, myš!“ opisuje svoj prvotný odhad. No stopa bola podozrivá. „Zasvietila som si a začala pátranie. Našla som hovienka, ktoré boli na myš nezvyčajne veľké… Pôvodca zvuku i výkalov nikde…“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Koščová (@katarina.koscova)

A keďže ich mačky tentoraz vôbec neboli nablízku, rozhodla sa situáciu odložiť do rána: „Muro chcel spať vonku, Uška spala v obývačke. Tak som si povedala, že takú myš aj tak len tak nechytím, že počkám do rána.“ Zvuky sa však ozývali ďalej a vytrvalo. „Občas sa to prešlo po radiátore, potom zasa cez orechy, furt som pritom vstávala, dosť to bolo hlučné na malú myšku, aj tie väčšie hovienka mi nedali pokoja.“ A potom prišla obava, ktorá sa napokon ukázala ako úplne oprávnená: „Si hovorím, len nech to nie je potkan.“

Keď sa obava zmení na skutočnosť