Verte či nie, najosamelejší strom na svete je aktuálne vzdialený až 222 km od najbližšej formy týchto rastlín. Tento unikát však podľa vedcov môže teraz pomôcť s vyriešením klimatickej krízy, a to za pomoci jednoduchého triku.
Ostrov Campbell je od Nového Zélandu vzdialený až 700 kilometrov. A práve na tomto neobývanom kuse našej planéty sa týči ten najosamelejší strom. Smrekovec je vysoký 9 metrov a jeho najbližší „kolega“ sa nachádza až na Aucklandských ostrovoch, približne 222 kilometrov ďaleko.
Osamelý strom má však zaujímavú spoločnosť. Tím výskumníkov a vedcov z Nového Zélandu skúma túto rastlinu s jediným konkrétnym cieľom: zistiť a odhaliť príčiny klimatických zmien.
Ako však informoval v roku 2022 The Guardian, aj keď smrekovec je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najvzdialenejší strom od ostatných, je to vraj zložité na 100 % potvrdiť, keďže doteraz sa nedohodlo na definícii, čo sa dá považovať za strom.
Vyrieši to globálne otepľovanie?
Tento smrekovec sitka mal zasadiť niekdajší guvernér Nového Zélandu, lord Ranfurly ešte začiatkom 20. storočia. Jeho vek sa však nedá presne vyrátať, no na čo určite poslúži, je skúmanie klimatickej krízy.
Vedúca výskumu, doktorka Jocelyn Turnbull verí, že tento strom jej dá odpoveď na to, čo sa deje s absorpciou oxidu uhličitého v Južnom oceáne.
„Z CO2, ktorý produkujeme spaľovaním fosílnych palív a dostávame ho do atmosféry, tam ostane asi len polovica. Druhá polovica ide do pevniny a oceánu. Ukazuje sa, že Južný oceán, jeden zo „zachytávačov“ oxidu uhličitého, pohltil asi 10 % všetkých emisií, ktoré sme vyprodukovali za posledných 150 rokov,“ načala doktorka.
V spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami si vedúci experimentu kladú dve hlavné otázky: Ak sa uhlíkové „záchytné miesta“ naplnia, spôsobí to masívne zrýchlenie globálneho otepľovania? Respektíve, keď sa naučíme, ako fungujú, možno týmto záchytom pomôcť pohltiť ešte viac uhlíka a znížiť globálne otepľovanie?
Najlepšou metódou na meranie koncentrácie CO2 je odoberanie vzoriek atmosféry, no môže to byť doplnené aj o vzorky vody z veľkej hĺbky. „Nemôžete zbierať vzduch, ktorý tam bol pred 30 rokmi, pretože tam už nie je,“ povedala Turnbull.
Prišli s novým spôsobom, pomôže im strom
Keďže vzduch je nepresný a vzorky z hlbín oceánov je náročné zozbierať, vedci pod vedením Jocelyn Turnbull vynašli nový spôsob. „Prišli sme s nápadom použiť letokruhy. Keď rastliny rastú, fotosyntézou odoberajú oxid uhličitý zo vzduchu a využívajú ho na rast svojich štruktúr a oxid uhličitý zo vzduchu tak končí v letokruhoch,“ cituje The Guardian vedkyňu.
Veľa potrebných vzoriek je teda usadených v letokruhoch stromov, ktoré sú v Južnom oceáne vzácnosťou. „Tento strom rástol oveľa rýchlejšie ako čokoľvek iné v tomto regióne. Prstence sú väčšie, ľahšie sa oddeľujú, a tak sa z nich jednoduchšie získava záznam,“ povedala výskumníčka.
Stromu nič nechýba
Výskum stále prebieha. Ešte v roku 2016 pomocou ručnej vŕtačky extrahovala Turnbull 5 mm dlhú vzorku zo stromu. Podľa najnovších správ pomáhajú stromy z regiónu vedcom lepšie chápať, ako sa mení kolobeh uhlíka medzi atmosférou a oceánmi, keďže fungujú ako indikátor klimatických a oceánografických procesov. Aj keď vedci pracujú a intenzívne analyzujú dáta, neznamená to, že samotný strom alebo výskum zázračne vyrieši klimatickú krízu. Je to však kľúč k lepšiemu pochopeniu.
Koho by veľmi zaujímalo, ako taký strom vyzerá naživo, šéfka výskumu má jednoduchý odkaz. „Aby ste sa vôbec dostali zo zátoky, musíte prejsť cez tulene, uškatce, tučniaky a albatrosy. Strom nepôsobí osamelo, práve naopak,“ zakončila doktorka.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku