Foto: George M. Bergman, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons / Reddit.com (u/yercoolmarple)

Grigorij Jakovlevič Pereľman je meno známe milovníkom matematiky, ale nie svetu. A to je veľká chyba.

Ak by sme začali vymenúvať oblasti, v ktorých bol expertom, nezasvätenému by to znelo ako zoznam kúziel z Harryho Pottera. Tento špecialista na topológiu sa preslávil svojimi príspevkami v Riemannovej geometrii a geometrickej topológii, no jeho najväčším úspechom bolo bezpochyby poskytnutie dôkazu legendárnej Poincarého domnienky.

V ľudskej reči: vyriešil problém, ktorý sformuloval Henri Poincaré ešte v roku 1904, pričom jeho domnienka sa takmer sto rokov považovala za jeden z najzložitejších otvorených matematických problémov v histórii. Zaradila sa dokonca medzi takzvané problémy tisícročia – sedem úloh, ktoré Clayov matematický ústav v roku 2000 označil za kľúčové výzvy modernej matematiky, píše Economic Times.

Foto: Salix alba at English Wikipedia, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Za vyriešenie ktorejkoľvek z nich bola zároveň vypísaná odmena milión dolárov.

Historické víťazstvo a matematická nobelovka

V roku 2002 publikoval svoj dôkaz samotný Pereľman. Overovanie jeho práce trvalo roky a zapojili sa doň najväčšie matematické kapacity sveta. Až keď si boli istí, že dôkaz je správny, mohol si Griša, ako ho prezývali kolegovia, pripísať historické víťazstvo.

Nasledovala vlna uznania – bola mu udelená Fieldsova medaila, najprestížnejšie matematické ocenenie, často označované ako „Nobelova cena za matematiku“. Clayov ústav zároveň potvrdil, že mu právom patrí aj odmena milión dolárov.

A vtedy prišiel zvrat, ktorý z Pereľmana spravil nielen génia, ale aj výnimočne zásadového a excentrického človeka.

O tom, prečo to vlastne urobil, kolujú dve verzie

Susedia Grišu opísali ako ošarpaného, nesvetsky excentrického muža. „Vždy nosí ten istý ošúchaný kabát a nohavice. Nestrihá si nechty ani bradu. Pri chôdzi hľadí do zeme, namiesto toho, aby vnímal okolie,“ opísal ho jeden z nich pre moskovské noviny, informuje The Guardian.

Grigori Perelman, mathematician who refused to accept a Fields Medal and the $1,000,000 Clay Prize.
byu/yercoolmarple inpics

A keď došlo na zber ocenení, matematik reagoval po svojom. Odmietol Fieldsovu medailu aj milión dolárov. Namiesto slávy sa stiahol do úzadia a zabarikádoval sa v byte v Petrohrade.

Podľa riaditeľa Matematického ústavu V. A. Steklova v Petrohrade, kde Pereľman predtým pracoval, išlo o reakciu na pocit nespravodlivosti – veril, že ocenenie mu nemalo byť udelené, pretože matematická komunita ako celok si ho nezaslúži. Po celej afére údajne prerušil kontakty s kolegami, opustil svet matematiky a mal si hľadať prácu, ktorá s ňou nemá nič spoločné.

Odmietal rozhovory aj s novinármi, ktorí mali doslova kempovať pred jeho domovom. Keď sa jednému reportérovi podarilo skontaktovať sa s ním, mal mu odvetiť: „Vyrušujete ma. Zbieram huby.“

Druhá verzia tvrdí, že cenu odmietol, pretože nesúhlasil s tým, že ocenenie nezískal aj matematik Richard S. Hamilton, ktorého výskum považoval za kľúčový základ svojho riešenia.

Uložiť článok

Najnovšie články