„V takto deformovanom prostredí sa odborná inštitúcia postupne menila na priestor frustrácie, administratívneho formalizmu a vyprázdneného manažérskeho jazyka, kde bola odborná identita skôr na príťaž, než na hodnotou,“ opisuje meteorológ a klimatológ Jozef Pecho situáciu v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Tá sa začala lámať s príchodom nového vedenia.
Zamestnanci v otvorenom liste nedávno upozornili na deštrukciu, atmosféru nedôvery a neistoty, hovoria o nútenom prepúšťaní odborných zamestnancov, obmedzovaní medzinárodných spoluprác, nedostatku dialógu, či krátení rozpočtu a rušení benefitov.
Dočasne poverená hlava ústavu Ivana Herkel, ktorá nahradila riaditeľa Vasila Peneva, tieto slová odmieta, rovnako ako aj šéf envirorezortu Tomáš Taraba. Ten nariadil hĺbkový personálny a finančný audit. Hovorí o neprimeranom počte brigádnikov, odborníkov označuje za zbytočných.
„Tieto výroky odzrkadľujú veľmi zúžený pohľad na to, čo vlastne moderná hydrometeorológia a klimatológia predstavujú. Fenologické pozorovania, ako napríklad sledovanie dátumu kvitnutia čerešní, vývoja listov, plodov alebo sfarbenia listov na jeseň, sú dôležitým indikátorom biologickej reakcie ekosystémov na zmeny teploty, zrážok a ďalších klimatických faktorov,“ hovorí Pecho.
V rozhovore pre interez opisuje atmosféru v SHMÚ, vysvetľuje, akým spôsobom dochádza k deštrukcii inštitúcie a opisuje aj to, čo sa môže stať, ak sa situácia v krátkom čase nezmení. „Bola by to strata, ktorú Slovensko pocíti veľmi bolestivo – nielen ekonomicky, ale aj bezpečnostne a spoločensky.“
Necelých 15 rokov ste pracovali v SHMÚ. Keď ste v marci 2025 odchádzali, hovorili ste o nízkej morálke a arogancii vrcholového manažmentu. Kedy sa situácia v ústave začala lámať?
Zlomová fáza, ktorá zásadne zmenila atmosféru a fungovanie SHMÚ, nastala v roku 2024, kedy došlo k výmene vedenia a k presadzovaniu nového, centralizovaného a direktívneho spôsobu riadenia.
Tento prístup narušil dovtedy prirodzene fungujúci vzťah medzi odbornými zložkami a vrcholovým manažmentom ústavu. Namiesto dialógu a spolupráce nastúpila prax jednostranných rozhodnutí – často prijímaných bez konzultácie s tými, ktorí majú priamu zodpovednosť za realizáciu odborných úloh v teréne či vo výskume. Postupne sa začali vytrácať základné pracovné istoty a rušili sa zaužívané nástroje profesijného rozvoja.
Čo tým myslíte?
Napríklad, účasť na konferenciách, výmenu skúseností v zahraničí, alebo interné školenia, čím sa v podstate takmer úplne rozpadla konštruktívna atmosféra odborného rastu.
Odchod viacerých rešpektovaných odborníkov zároveň prehĺbil pocit demotivácie – najmä medzi mladšími kolegami, ktorí stratili profesijné vzory a mentorskú oporu.
V takto deformovanom prostredí sa odborná inštitúcia postupne menila na priestor frustrácie, administratívneho formalizmu a vyprázdneného manažérskeho jazyka, kde bola odborná identita skôr na príťaž, než na hodnotou.
Poukázali ste aj na to, že nie sú rešpektovaní odborníci, že dochádza k zastrašovaniu a k rozkladu inštitúcie. Môžete to vysvetliť?
Áno, a žiaľ, ide o jav, ktorý sa postupne zakorenil a dnes už predstavuje systémový problém. Odborní pracovníci – klimatológovia, meteorológovia, špecialisti na kvalitu ovzdušia, ale aj IT experti či pozorovatelia – začali byť vnímaní nie ako nositelia kľúčového know-how, ale ako „prekážka“ pri realizácii predstavy manažmentu o fungovaní odbornej inštitúcie.
Ako sa to z vášho pohľadu prejavovalo?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- akú úlohu plnia „brigádnici“ v SHMÚ;
- prečo potrebujeme ľudí, ktorí sledujú kvitnutie čerešní alebo stav potokov;
- čo si myslí o slovách ministra Tarabu voči ľuďom pracujúcim v SHMÚ;
- ako ovplyvňuje kríza v ústave jeho fungovanie.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Nahlásiť chybu v článku