Pozor na to, koľko spánku si doprajete. Podľa vedcov zanecháva nespavosť fatálne dôsledky na našom mozgu

Dôsledky nedostatku spánku a nekvalitného spánku sú však omnoho ďalekosiahlejšie, ako by ste si boli mysleli. Nečaká vás len dlhý deň plný zívania a neschopnosť sústrediť sa. Odborníci tvrdia, že mozog začne doslova požierať sám seba.

Počas spánku sa mozog prepína do stavu, v ktorom sa zbavuje všetkých toxických vedľajších produktov neurálnej aktivity. Podobný proces sa začína diať aj vtedy, ak dlhodobo trpíme nedostatkom spánku, v tomto prípade je to však nezdravé, vzhľadom na to, že to na trvalo môže poškodiť neuróny a synaptické prepojenia medzi nimi.

Tím talianskych neurovedcov, na čele s Michelom Bellesim, skúmal stav mozgu odpočinutých myší a myší, ktorým nebol dopriaty spánok v dostatočnom množstve. Podobne ako v iných častiach tela, aj v mozgu sa neustále bunky obnovujú, a to vďaka gliovým a mikrogliovým bunkám. Gliové bunky slúžia ako takzvané lepidlo nervového systému a sú to podporné bunky. Mikrogliové bunky zas prostredníctvom fagocytózy odstraňujú opotrebované a odumreté bunky. Úlohou astrocytov je zas odstraňovať nepotrebné synaptické prepojenia, aby sa tak mohli formovať nové. Týmto procesom sa odstraňuje neurálny odpad nahromadený počas dňa.

Donedávna si vedci mysleli, že toto sa deje len počas spánku, ukázalo sa však, že to nie je pravda. Keď však človek dlhodobo nespí, proces predbieha v nadmernej miere. Asi ako keď nahnevaný rodič vyhádže deťom z izby všetky hračky, pretože si ju neupratali včas. Alebo si predstavte, že vám niekto vynáša smeti z domu počas spánku, keď však niekoľko nocí po sebe nespíte, príde a vezme nie len odpad, ale aj televíziu, počítač a iný nábytok.

Problémom je, že nadmerná aktivita mikrogliových buniek sa spája so zvýšeným rizikom vzniku Alzheimerovej choroby a iných typov neurodegeneratívnych ochorení. Zvýšená aktivita sa nevyskytuje len u chronických „nespavcov“, ale aj u tých akútnych. To znamená, že je ideálne dopriať si dostatok spánku každý jeden deň, nie len počas víkendov.

V tomto smere však vedcov trápi ešte mnoho nezodpovedaných otázok. Napríklad, zatiaľ sa im nepodarilo zistiť, či by mohol spánok už vzniknuté poškodenia napraviť, prípadne v akej miere. Isté však je, že čoraz viac ľudí odsúva spánok na vedľajšiu koľaj, od roku 1999 sa však počet úmrtí spojených s Alzheimerovou chorobou zdvojnásobil. Odporúčame teda nič neriskovať a radšej si pospať.

sciencealert.com