Červená planéta je pre človeka a jeho aktivity ako ich poznáme z povrchu Zeme mimoriadne nehostinné miesto. Extrémne teploty, sucho a vysoké dávky UV žiarenia, ktoré na Marse panujú, nám jasne hovoria, že aj keby sme mali prostriedky na to, aby sme túto planétu osídlili, bežný život by na nej vyzeral inak ako na Zemi. Už pred desaťročiami preto vedci hovorili o prostriedkoch, ako by sme mohli klímu na Marse zmeniť. Nový výskum však naznačuje, že to nebude potrebné.
O teraformácii Marsu hovoril ako prvý už na začiatku 70. rokov 20. storočia americký astronóm a astrofyzik Carl Sagan. Ide o zámerný proces, pri ktorom človek mení klimatické a prírodné podmienky vesmírneho telesa tak, aby pripomínali tie, ktoré panujú na Zemi a planéta sa tak stala pre človeka obývateľnou. Najnovší výskum financovaný Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) však naznačuje, že globálna zmena klímy Marsu nemusí byť jediným riešením. Na to, aby sme Mars spravili obývateľnou planétou nám môže postačiť aerogél z oxidu kremičitého, informujú v tlačovej správe.
Regionálna zmena klímy
Ešte v roku 2018 vedci z Harvardovej univerzity, NASA a univerzity v Edinburghu zistili, že aj keby sme spracovali všetky dostupné zdroje na Marse (uložené skleníkové plyny a dostupnú vodu), nepodarilo by sa nám vytvoriť dostatočne silný skleníkový efekt na to, aby sme klímu červenej planéty zmenili na obývateľnú úroveň. Inými slovami, plán s teraformáciou Marsu sa aspoň nateraz zdá byť nemožný. Medzinárodný tím odborníkov sa teda rozhodol zvoliť iný prístup. Prečo meniť celú planétu, keď môžeme zmeniť iba jej časť?
Vedci v štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Nature hovoria o možnosti využitia aerogélu z oxidu kremičitého. Ide o mimoriadne ľahký materiál, ktorý je z 99,98% tvorený vzduchom a zatiaľ najväčšie využitie našiel ako termoizolačný materiál. Vo veľkom sa využíva práve vo vesmírnom výskume a pri konštrukcii vesmírnych sond, roverov a iných prístrojov. Aerogél dokáže vďaka svojim termoizolačným vlastnostiam de facto simulovať skleníkový efekt, ktorého svedkami sme aj na našej planéte.
Štíty z aerogélu
Vedci pomocou simulácií prišli na to, že ak by sme nad vybranou oblasťou na Marse vybudovali 2-3-centimetrový štít vyrobený z aerogélu, táto časť červenej planéty by sa mala stať pre človeka obývateľnou v takom rozsahu, aký prináša život na Zemi. Takýto štít by totiž prepúšťal dostatočné množstvo slnečného žiarenia pre fotosyntézu rastlín a na druhú stranu by zachytával také množstvo ultrafialového žiarenia, aby viac pre život nepredstavovalo žiadne riziko. 2-3-centimetrový štít by navyše dokázal vytvoriť taký skleníkový efekt, aby sa teplota v zabezpečenej časti Marsu zvýšila nad hodnotu topenia ľadu. A to všetko bez akéhokoľvek pridaného zdroja tepla či energie.
Robin Wordsworth z Harvardovej univerzity, ktorý je spoluautorom spomínanej štúdie, tvrdí, že budovanie štítov z aerogélu je omnoho reálnejšie ako zámerná globálna zmena marťanskej klímy. Podľa jeho slov ide o ideu založenú na už dnes dostupných materiáloch, ktorú možno v najbližších rokoch bližšie testovať a modifikovať v závislosti od rozsahu pripravovaných misií. Aerogél môže byť využitý na stavbu výskumných kupol, ale aj na vybudovanie veľkých obývateľných oblastí.
Testovanie v extrémnych podmienkach
Ku globálnej aj regionálnej teraformácii Marsu má ľudstvo ešte veľmi ďaleko. Už dnes ale v spoločnosti rezonujú viaceré filozofické a etické otázky, ktoré sa zameriavajú najmä na to, či má ľudstvo právo ovplyvňovať ďalšiu planétu, na ktorej môže tiež existovať určitá forma života. Napriek tomu vedci plánujú svoju téoriu s aerogélom otestovať v extrémnych klimatických podmienkach na Zemi, ako napríklad v najsuchších údoliach Čile či Antarktídy.
Nahlásiť chybu v článku