Foto: Unsplash.com

Iste si aj vy spomeniete na to, keď ste sa ako deti hrali v záhrade s dážďovkami.

Všimli ste si, že keď ich telo rozrežete na polovicu, dážďovka nezomrie, ale zvyšok tela jej dorastie a bude naďalej plnohodnotne fungovať? Vedci sa opäť pohrali s DNA a zistili, ktorá časť je za to zodpovedná. Ich ďalším cieľom je zariadiť, aby ľudské gény dokázali to isté. Po amputácii by tak končatiny dorastali späť a protézy by sa stali hudbou minulosti.

Článok pokračuje pod videom ↓

Chýbajúce končatiny

S amputáciou končatín súvisí mnoho nepríjemností, človek sa musí naučiť žiť bez dôležitej časti tela, pričom neraz si to vyžaduje celkovú zmenu životného štýlu. Častým javom sú aj fantómové bolesti, kedy sa človeku zdá, že ho bolí končatina, ktorú však už ani nemá. Tieto a mnoho ďalších problémov by sa však mohlo v budúcnosti vyriešiť, a to vďaka prelomovému objavu vedcov. Tým sa totiž podarilo zistiť, ako je možné, že telo dážďovky dokáže opäť dorásť a zregenerovať.

Foto: unsplash

Medúzy a ploskule

Skvelou regeneračnou schopnosťou nedisponujú len dážďovky, ale aj niektoré jašterice. Keď sa ocitnú v nebezpečenstve, odhodia časť tela, aby sa zachránili, prípadne odpútali pozornosť predátora a neskôr im v priebehu niekoľkých mesiacov chýbajúca časť tela dorastie. O krok ďalej zachádza regeneračná schopnosť ploskúľ a medúz, ak ich telo prerežete na polovicu, dorastie opäť, a to plne funkčná.

Zostatková DNA

Tentoraz sa však vedci zamerali na červa z rodu Hofstenia, konkrétne Hofstenia miamia. Ukázalo sa, že za regeneračnú schopnosť vďačia génu s názvom EGR. Ten však nemá len Hofstenia, ale aj iné zvieratá a dokonca aj človek. EGR funguje ako nejaký spínač, ktorý naštartuje regeneráciu vždy, keď k tomu vydá povel tzv. zostatková DNA. Zostatková DNA je taká, ktorá sa nepodieľa na tvorbe bielkovín potrebných na celú škálu biologických procesov prebiehajúcich v bunkách.

Regenerácia na bunkovej úrovni

Harvardskí vedci si doteraz mysleli, že zostatková DNA nezohráva v tele človeka a zvieraťa žiadnu významnú funkciu, zdá sa však, že sa mýlili. Okrem toho, ako sme spomenuli, EGR má v tele aj človek, k regenerácii však zatiaľ dochádza len na úrovni buniek, nie celej končatiny. Práve toto sa vedci snažia zmeniť. Andrew Gehrke, ktorý sa na výskume podieľa hovorí, že zostatkové sekcie DNA fungujú ako spínače, ktoré dávajú príkaz na aktiváciu a deaktiváciu génov, ako napríklad EGR.

Foto: unsplash

Dynamické procesy

Aby mohlo u Hofstenie k tomuto procesu dôjsť, DNA, ktorá je ináč pevne zvinutá, musí zmeniť štruktúru a vytvoriť priestor pre aktiváciu. To je jasný dôkaz toho, že ich genóm je nesmierne dynamický a neustále sa prispôsobuje a mení. Mansi Srivastava, profesorka evolučnej biológie sa pýta, ako je možné, že EGR sa dokáže pri poranení buniek aktivovať, nedokáže však zabezpečiť regeneráciu v rovnakej miere, ako napríklad u medúz?

Množstvo nezodpovedaných otázok

Všetky odpovede na túto a ďalšie otázky ostávajú zatiaľ len na úrovni dohadov, no vedci si myslia, že tajomstvo sa ukrýva v odlišnom prepojení u medúz a iných tvorov schopných regenerácie a u človeka. Ak sa však vedcom podarí otázky zodpovedať a záhadu vyriešiť, protézy sa možno stanú minulosťou, ľuďom totiž budú končatiny dorastať podobne, ako jaštericiam.

dailymail

Aj tento článok ste si mohli prečítať do konca vďaka našim predplatiteľom.
Staňte sa súčasťou PREMIUM klubu a získate benefity v hodnote 28 €.

Uložiť článok

Najnovšie články