Zhromaždenia proti Orbánovi v Maďarsku, masové a dlhotrvajúce protesty v Srbsku, násilné protesty v USA a najnovšie aj nepokoje v Severnom Írsku. Protivládne protesty organizované krajnou pravicou prednedávnom zachvátili aj Rumunsko, u jeho suseda, v Bulharsku, sa ľudia búrili proti prijatiu eura. Situácia bola niekoľko mesiacov napätá aj v Gruzínsku.
Na prelome rokov 2024 a 2025 sa začala šnúra demonštrácií aj na Slovensku a trvali niekoľko mesiacov. Kým však u nás protesty pomaly odzneli, vo svete to vrie. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik pre interez však upozornil, že tieto udalosti netreba vnímať ako katastrofu.
„Ak sa na to dívate z pohľadu jednej generácie, vyzerá to ako koniec sveta, pretože niektorí ľudia nič také nezažili. Z histórie ale vieme, že takéto veci sa cyklicky vracajú. Spomeňme si na nepokoje v Nemecku v roku 1968,“ hovorí.
Dodáva, že raz za generáciu sa svet „zblázni“ a dospeje do fázy, v ktorej ničí a rozbíja. „Raz za čas sa spoločnosť dostane do stavu, kedy to napätie, ktoré v nej vzrastá, exploduje a nejaký čas trvá, kým sa to upokojí. Nechcem to zľahčovať, nechcem, aby to vyznelo, že je to v poriadku, ale myslím si, že každá generácia potrebuje zažiť svoju revoltu.“
Maďarsko proti občianskym právam a slobode
V utorok 11. júna sa v Budapešti zišlo 15-tisíc ľudí na zhromaždení hnutia odporu proti vláde populistického premiéra Viktora Orbána. Tak demonštrácie nazvali organizátori.
Ľudia dlhodobo kritizujú neslobodu, do ktorej sa krajina pod premiérom potopila, rečníci na proteste varovali pred autoritárskymi zákonmi, ktoré ohrozujú občianske slobody a nezávislosť médií.
Medzi protestujúcimi sa objavili aj známe osobnosti z oblasti médií a kultúry, kritizovali korupciu a väzby Viktora Orbána a jeho strany Fidesz na „našich ľudí“. Varovali aj pred návrhom zákona, ktorý by vláde umožnil cenzurovať a sledovať kritické médiá a mimovládne organizácie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Orbánova vláda prednedávnom prijala zákon a ústavný dodatok, ktoré zavádzajú zákaz verejných podujatí na podporu LGBTI+ ľudí, vrátane PRIDE pochodu, a umožňujú používanie technológií na rozpoznávanie tváre a na potlačenie protestov.
Maďarsko pre tieto kroky namierené proti LGBTI+ osobám dlhodobo čelí kritike zo strany Bruselu. Aktuálne však prišla na rad aj žaloba zo strany EÚ, a to pre porušenie základných hodnôt Únie.
Ešte v marci sa v Maďarsku podľa The Straits Times konali demonštrácie, ktorých sa zúčastnili desiatky tisíc ľudí.
Pohľad na Severné Írsko prirovnávajú k hororu
Už niekoľko dní, respektíve nocí, trvajú nepokoje v Severnom Írsku, píše CNN. Tie vypukli po tom, ako boli dvaja 14-roční chlapci obvinení a zatknutí zo sexuálneho útoku na dospievajúce dievča v meste Ballymena. Ide o dvoch migrantov z Rumunska. Tí svoje obvinenia popierajú.
V dôsledku ich údajného skutku boli v meste rozpútané výtržnosti. Stovky maskovaných mužov počas predchádzajúcich nocí útočili nielen na policajných príslušníkov, pričom bolo asi 32 z nich zranených, mali navyše podpaľovať autá a aj domy. Polícia hovorí o „rasovo motivovanom násilí“.
Things have escalated on a second night in Ballymena following 2 sex attacks in 2 weeks by migrants against teenage girls.
Instead of listening to the concerned public, the PSNI spent the afternoon calling them all „racist thugs“.
Imbeciles.pic.twitter.com/Ciod1mKiCx
— Tommy Robinson 🇬🇧 (@TRobinsonNewEra) June 10, 2025
Ťažkoodenci už skôr proti agresívnym ľuďom zasiahli vodnými delami a nesmrtiacimi nábojmi. Predchádzajúcu noc sa v uliciach ukázali policajné jednotky v obrnených dodávkach a prostredníctvom reproduktora varovali asi 200-členný dav, aby sa rozišiel, pretože v opačnom prípade bude použitá sila.
„Odsudzujem násilné činy, ktoré sme videli túto noc v Ballymene a v iných častiach Severného Írska, hlavne tie proti polícii,“ povedal v parlamente britský premiér Keir Starmer.
Britský minister pre Severné Írsko Hilary Benn na sociálnej sieti X uviedol, že „také hrozné scény občianskych nepokojov, ako sme večer videli v Ballymene, nemajú v Severnom Írsku čo robiť“.
Ireland
For a second day in a row, riots have been taking place in Ballymena, Northern Ireland after two foreign teens were arrested for attempted rape.
— The Daily Sneed™ (@Tr00peRR) June 11, 2025
Bránik v prípade výtržností a násilností realizovaných imigrantmi pripomína, že v posledných rokoch ide o veľmi populárny naratív. Priznáva, že v krajinách ako sú Nemecko, Veľké Británia, Švédsko alebo Francúzsko tieto pouličné nepokoje často skutočne organizujú imigranti.
„Treba však povedať aj B, že koncom 60. rokov, kedy tie nepokoje dosahovali závratnú silu, nezohrávala migrácia žiadnu úlohu. Boli realizované, dovolím si tvrdiť, majoritným obyvateľstvom,“ odkazuje.
L. A. v plameňoch
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla deportovať milióny nelegálnych migrantov za rok. Ide o najväčší záťah proti ľuďom, ktorí sú v USA „načierno“ za posledných 70 rokov, uvádza magazín Time. V krajine ich podľa odhadov žije asi 12 miliónov.
V reakcii na tieto kroky vypukli v okolí mesta Los Angeles masové protesty. V ohlase na túto aktivitu nasadil Trump, a to napriek nesúhlasu guvernéra Kalifornie, Národnú gardu a námornú pechotu. Wall Street Journal informoval o tom, že k zadržiavaniu ľudí dochádza často aj bez zatykačov.
📺WATCH our Detroit officers & special agents in Michigan arrest 24 illegal aliens in ongoing targeted immigration enforcement operations.
Thanks to our partners: @FBI, @CBP, @DEAHQ, @HQATF and @USMarshalsHQ!
Follow us for updates on this and other ongoing investigations. pic.twitter.com/6lbtNM9iws
— U.S. Immigration and Customs Enforcement (@ICEgov) June 11, 2025
Agentúra TASR informovala o tom, že v časti L. A. začal platiť nočný zákaz vychádzania, a to od 20:00. Vyhlásila ho primátorka mesta Karen Bassová s cieľom „zastaviť vandalizmus a rabovanie“. Zákaz sa vzťahuje na miesta, kde sa odohrávajú protesty. Neplatí pre osoby, ktoré majú v časti mesta trvalý pobyt, akreditovaných novinárov, osoby bez domova alebo záchranné zložky.
Odpoveďou na Trumpove kroky sú aj pripravované protesty v stovkách ďalších miest v Spojených štátoch amerických. Chystajú ich aktivisti a odborári v deň Trumpových 79. narodenín, kedy sa rozhodol zorganizovať vojenskú prehliadku k 250. výročiu vytvorenia amerického pozemného vojska. Prezident vopred varoval, že akékoľvek snahy o demonštrácie budú tvrdo potlačené.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V reakcii na demonštrácie v USA Bránik hovorí, že v štátoch je len časť násilia realizovaná prisťahovalcami, či už majú povolenie na pobyt, alebo sú tam nelegálne. „Stačí sa pozrieť na špičkové americké univerzity alebo spomenúť si na útok na Kapitol, ktorý poznačil koniec Trumpovho prvého volebného obdobia. Realizovali ho ľudia brutálnou hrubou silou, absolútnym nerešpektovaním autorít a inštitúcií, a nemalo to nič s migrantmi,“ pripomína.
Protesty na Slovensku utíchli
Na prelome rokov 2024 a 2025 odštartovali na Slovensku občianske protesty. Pod názvom „Slovensko je Európa – dosť bolo Ruska!“ boli reakciou na stretnutie predsedu vlády Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v Moskve.
V januári 2025 sme sa od premiéra dozvedeli, že opozícia, v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a koordináciou zo zahraničia, sa pripravuje na majdan. Fico okrem toho vyhlásil, že môže „s plnou vážnosťou“ povedať, že sa opozícia chystá brániť výkon vládnej moci a pokúsi sa vyvolať predčasné voľby. Spúšťačom by mohol byť napríklad zásah bezpečnostných zložiek „pri nejakých protestných aktivitách, ktoré by porušovali zákony“.
Jedna z organizátoriek protestných zhromaždení za platformu Nie v našom meste v tom čase pre interez uviedla, že vydávať nenásilné aktivity za nebezpečný pokus o destabilizáciu Slovenska je šialené a ohrozuje to našu základnú slobodu zhromažďovania sa a prejavu.
Demonštrácie pokračovali, postupne sa pridávali aj menšie mestá naprieč krajinou, dokonca aj bašty Smeru-SD. Neskôr sa začali označovať ako „Od Gelnice až po New York“.
Začiatkom mája organizátori oznámili, že s protestmi nateraz, minimálne v hlavnom meste, končia. 9. mája sa uskutočnilo posledné zhromaždenie na bratislavskom Námestí slobody. Občianska spoločnosť však zostáva v pohotovosti aj naďalej.
V tomto bode analytik hovorí, že Slovensko je vždy trochu pozadu a že je nutné pripraviť sa na to, že aj k nám skôr či neskôr protesty opäť dorazia a že sa nedajú vylúčiť ani násilné strety. Odmieta však pojem „občianska vojna“, ktorý sa začína vo verejnom priestore čoraz častejšie otáčať.
„Je to podobné, ako keď v lietadle použijete slovo bomba. Poviete, že pri sebe nemáte bombu, ale ľudia počujú len to kľúčové slovo. Ak by som to mal zjednodušiť, nepoužívajme slovo bomba v lietadle, lebo to nemôže skončiť dobre.“
Nahlásiť chybu v článku