Stovky horiacich sviečok na hlavnom námestí v rakúskom meste Graz a ďalšie desiatky naprieč celou krajinou. Taký je dnešný obraz Rakúska, ktorým v utorok 10. júna otriasla tragická udalosť, pri ktorej prišlo o život desať ľudí a ďalších 11 bolo zranených. Jedna osoba sa má aktuálne stále nachádzať v život ohrozujúcom stave.
Správa o streľbe na jednom z gymnázií v meste Graz prišla v utorok predpoludním. Útočníkom bol podľa polície bývalý študent, 21-ročný muž, ktorý si po čine sám vzal život na školských toaletách, a stal sa jedenástou obeťou. Motívom mohla byť podľa doterajších informácií šikana.
Interez kontaktoval bezpečnostného analytika Radovana Bránika, ktorý vysvetlil, ako sa v prípade, že sa človek ocitne v podobnej situácii, zachovať. Povedal tiež, aké faktory sú dôležité pri prežití.
Čo sa stalo?
Prvé správy o tom, že došlo k útoku, sa objavili okolo desiatej hodiny dopoludnia. V tom čase ešte nebolo jasné, čo presne sa na gymnáziu odohralo.
Polícia neskôr potvrdila, že prebieha rozsiahla zásahová akcia, ktorej sa zúčastnili viaceré zložky, a to vrátane špeciálnych jednotiek Cobra. Zásah mal trvať 17 minút.
Na mieste zomrelo deväť ľudí, medzi nimi jedna učiteľka a osem študentov. Počet obetí strelca neskôr stúpol na desať po tom, ako v nemocnici zomrela žena, ktorú hospitalizovali v kritickom stave spolu s ďalšími. Páchateľ si na mieste vzal život.
Motívom jeho skutku mala byť šikana, niektoré médiá informovali aj o tom, že sa chcel pomstiť za to, že nepostúpil do ďalšieho ročníka. Polícia je však s vynesením rozsudku nad motívom opatrná. Ešte v utorok prehľadala útočníkov byt, kde našla list na rozlúčku. Ten bol podľa policajného riaditeľa pre verejnú bezpečnosť Franza Rufa venovaný rodičom, s ktorými sa v ňom lúči, no nie je možné z neho vyčítať žiaden motív.
Podľa Bránika bližšie informácie a fakty zatiaľ nie sú zrejmé, je však dôležité zistiť aj to, akým spôsobom na mieste prebiehala evakuácia z priestoru, či bola riadená alebo spontánna a teda, či vychádzala z najmodernejších poznatkov, ktoré zohľadňujú takzvané moderné hrozby.
Medzery v legislatíve
Bránik upozorňuje na to, že viac nemožno čakať bez snahy o riešenie a že je dôležité prispôsobiť v čo najkratšom čase takýmto situáciám aj legislatívu. „Na školách visia evakuačné plány, ktoré nezohľadňujú takéto hrozby. Pokiaľ by v prípade útoky, aký sa odohral v Rakúsku, bolo u nás postupované podľa platnej legislatívy a platných evakuačných plánov, mohol by byť počet obetí ešte väčší,“ myslí si.
Vysvetľuje to tým, že evakuačné plány a celková filozofia opúšťania budov pri takýchto páchateľoch je postavená na tom, že útočníci vedia ľahko predvídať, kedy a v akom čase sa budú ľudia presúvať von zo školy alebo inej budovy. Zároveň vedia aj to, kde sa zhromaždia po evakuácii. Klasický evakuačný plán, aký sa používa napríklad pri požiaroch, ženie obete rovno pred hlaveň zbrane.
I keď sa tomu ľudia na Slovensku, a predovšetkým pedagógovia, bránia, podľa analytika je dôležité konečne si pripustiť, že útok v Grazi je len ďalším varovaním pre Slovensko, okolo ktorého to „búcha“. „Ak to poviem veľmi zjednodušenie – ak nie ste pripravení, zomriete. Tak to funguje,“ povedal o správaní sa v prípade potenciálneho nebezpečenstva.
Uteč, skry sa, bojuj
Základom je podľa neho využitie modelu – Uteč, skry sa, bojuj. Ten je spôsobilý znížiť straty na životoch a škody na zdraví. Neráta len s evakuáciou, čiže opustením budovy, v ktorej k útoku došlo, a presunutím sa do vonkajších priestorov, ale aj s ukrytím sa v na to prispôsobených priestoroch.
„Keď sa používa nový model, ľudia utekajú von nielen jedným východom, ale v ideálnom prípade aj oknami, napríklad na prízemí alebo vyvýšenom prízemí. Takto má páchateľ menšiu šancu ohroziť ich a znižuje sa šanca, že im ublíži,“ vysvetľuje Bránik.
Ak však z akéhokoľvek dôvodu útek z budovy nie je možný, ľudia by mali mať možnosť zabarikádovať sa. Nie je to pritom o vybudovaní nedobytnej pevnosti, ale o tom, aby získali niekoľko desiatok sekúnd na to, aby ľudia, ktorí za zhromaždia, boli schopní využiť improvizované prostriedky na prípadnú obranu proti útočníkovi.
Ak agresor tieto bariéry prekoná, do úvahy prichádza posledná možnosť, a to „bojuj“. Tá sa ale, ako upozorňuje Bránik, používa naozaj len vtedy, keď už situácia nemá iné východisko. Nemá však zmysel „hrať sa na hrdinu“, ktorý premôže zlo. V treťom bode je nutné, aby to bola skupina, ktorá sa vrhne na útočníka a zneškodní ho, napríklad, dočasne znemožní, aby videl.
„Pokiaľ je ozbrojený strelnou zbraňou, je tam možnosť napríklad počítať, koľkokrát vystrelil, pretože musí aj prebiť. To je ten čas, kedy je možné útočníka zneškodniť.“
V prípade, že má nôž, podľa Bránika môžu pomôcť kusy nábytku, ostré alebo tupé ťažké predmety, hasiaci prístroj alebo džbán na vodu z ťažkého skla. Všetko by malo byť vopred pripravené. „Mali by to byť takzvané veci dvojakého určenia, čiže za bežných okolností použiteľné pri výučbe alebo zabezpečení základnej prevádzky, ale v momente ohrozenia improvizovateľne použiteľné.“
Útok legálne držanými zbraňami
Páchateľ útočil dvoma zbraňami, ktoré mal mať v legálnej držbe. Bránik tvrdí, že to neznamená, že by sme sa teraz mali zamýšľať nad tým, aby bolo právo držať zbraň obmedzené. Odzbrojovanie obyvateľstva nevníma ako riešenie.
To, že mal páchateľ v Grazi zbrane v legálnej držbe, podľa jeho slov neznamená, že väčšina takýchto činov je spáchaných legálnymi zbraňami. Ako prípad uvádza teroristický útok na Tepláreň.
„Osoba, ktorá čin spáchala, nemala zbraň v legálnej držbe. Legálnym držiteľom bol otec útočníka, ktorý mal povinnosť zabezpečiť zbraň proti vlámaniu. To neurobil, chlapec si zobral zbraň a v momente, kedy ju chytil do ruky, sa dopustil nedovoleného ozbrojovania, nehovoriac o ďalších skutkoch. Na Zámockej sa strieľalo z nelegálne držanej zbrane,“ pripomína.
Najhorší útok v dejinách krajiny
Pred Hofburgom v hlavnom meste Rakúska, kde sídli vláda i prezident, boli vlajky spustené na pol žrde. Politici zrušili vystúpenia k 100 dňom vlády a na miesto činu prišiel kancelár Christian Stocker aj minister vnútra Gerhard Karner.
„Je to národná tragédia, ktorá nami hlboko otriasla. Neexistujú slová, ktorými by sa dala vyjadriť bolesť, zdesenie a smútok,“ povedal rakúsky kancelár.
Rezort vnútra na platforme X vyzval ľudí, aby na sociálnych sieťach nešírili videá zo školy. Prezident Alexander van der Bellen na sociálnej sieti napísal, že útok „zasiahol krajinu priamo do srdca“.
Útok v Grazi sa podľa denníka Die Presse stal najhorším svojho druhu v histórii krajiny. Podobné tragédie sa v Rakúsku odohrali doteraz dvakrát, a to v roku 1997, kedy 15-ročný žiak zabil učiteľku a ďalšiu ťažko poranil, a v roku 2018, kedy 18-ročný študent zranil svojho spolužiaka strelnou zbraňou.
Rakúsko vyhlásilo trojdňový štátny smútok.
Reakcie slovenských politikov
Na tragédiu reagovali aj slovenskí politici. Prezident Peter Pellegrini na Instagrame uviedol, že „je strašné, keď sa práve školy stávajú miestom útoku šialených strelcov“.
„Je mi ľúto nevinných obetí streľby na škole v rakúskom Grazi a pevne verím, že aj vzájomnou spoluprácou vyspelých krajín sa postupne podarí nájsť systematické riešenia, ktoré zvýšia bezpečnosť na školách a univerzitách a zabránia podobným tragédiám,“ dodal v príspevku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Predseda vlády Robert Fico napísal, že myslí na rodiny obetí masového vraždenia. „Ťažko si predstaviť, čo prežívajú. Svet a osobitne Európa zvlčila. Tragédia v Rakúsku by nás mala viesť k zamysleniu, či Európu necháme napospas voľnomyšlienkárom a bláznom, alebo sa vrátime k poctivým tradíciám a hodnotám,“ odkázal.
Šéf najsilnejšej opozičnej strany, Michal Šimečka z PS uviedol, že ním „ohavný čin hlboko otriasol“ a zraneným poprial skoré uzdravenie. Zároveň upozornil na to, že s útokmi na školách máme skúsenosť aj na Slovensku. „Musíme ich tvrdo odsúdiť a najmä spraviť všetko pre to, aby sa už neopakovali. Ako rodič aj ako politik si nič neprajem viac, bež aby sa naše deti mohli rozvíjať v zdraví a bezpečí.“
Minister školstva Tomáš Drucker na Facebooku vyjadril solidaritu rodinám obetí, zraneným, učiteľom aj žiakom. „Na Slovensku sme si podobnou tragédiou prešli. Táto bolestivá skúsenosť nás hlboko poznačila a zároveň posilnila naše odhodlanie chrániť školy ako bezpečné miesta pre deti, učiteľov aj celé komunity,“ napísal.
Nahlásiť chybu v článku