Kravskú krv a vajcia mu po atentáte podávali cez anál. Nie strelec, ale lekári takto zabili prezidenta USA

Písal sa 9. júl 1881, keď bol v skorých ranných hodinách vtedajší americký prezident James A. Garfield postrelený. Charles Guiteau sa priznal, že ho naozaj postrelil. Poznamenal však, že ho nezavraždil on, ale lekári. A nebol ďaleko od pravdy.

Ako píše portál Britannica, Charles Guiteau bol excentrický a nestabilný muž, ktorý mal pocit vlastnej dôležitosti. Veril, že v Garfieldovej prezidentskej kampani zohral kľúčovú úlohu, preto má nárok na významné diplomatické miesto, či dokonca na post konzula v Paríži. Keď boli jeho opakované žiadosti odmietnuté, začal veriť, že koná z Božej vôle, aby odstránil prezidenta, a tak „zachránil“ Republikánsku stranu.

Zakúpil si revolver, s ktorým cvičil streľbu a sledoval Garfielda. Čakal, kedy bude mať vhodnú príležitosť. Nechcel zabiť prezidenta okamžite, túžil po tom, aby zomieral pomaly, čo by mu dalo čas užiť si slávu, ktorú si podľa neho zaslúžil.

Zabiť ho chceli len 4 mesiace po tom, ako bol zvolený

Prezident James A. Garfield v osudné ráno práve čakal na vlak, ktorý ho mal odviezť na letnú dovolenku. Bola to prvá dlhšia prestávka od jeho inaugurácie. Tú však už nestihol. Len 4 mesiace po tom, ako bol zvolený, sa ho Charles Guiteau rozhodol zabiť, píše portál IFLScience. Vrah vystrelil dvakrát, jedna guľka zasiahla prezidenta do ramena, druhá však zasiahla chrbticu a ostala uviaznutá v brušnej dutine. Cestou poškodila niekoľko kostí a črevá. Prezident sa zrútil, pričom v prvých momentoch si len málokto uvedomoval vážnosť situácie.

Na pomoc prezidentovi sa okamžite ponáhľalo množstvo lekárov, ktorí boli v tom čase na mieste alebo ich privolali. Medzi nimi bol aj renomovaný a arogantný Doctor Willard Bliss (Doctor nebolo len jeho povolanie, ale aj jeho meno). Podľa Library of Congress bol Bliss naozaj odvážny a sebavedomý. Prehlásil, že ak Garfielda nezachráni on, nedokáže to nikto. Táto arogancia sa ukázala ako predzvesť katastrofy. Ostatní lekári sa guľku pokúšali z brucha vytiahnuť svojimi neumytými rukami a nástrojmi, avšak bez úspechu. Napriek tomu však v čase, keď ho previezli do Bieleho domu, jeho stav ešte nebol natoľko vážny, aby bolo isté, že to prezident neprežije.

V tom čase bola medicína na prahu revolúcie. O hygiene počas operácií sa hovorilo čoraz viac, tejto téme sa Joseph Lister začal venovať už 20 rokov predtým, ako k atentátu na Garfielda došlo. Jeho priekopnícke práce o antiseptických metódach a potrebe sterility v chirurgii boli veľmi dobre známe. Lister dokázal, že dezinfekcia nástrojov a rúk dokáže výrazne znížiť počet infekcií a úmrtnosť po operáciách.

Už v roku 1876 potrebu dezinfekcie chirurgických nástrojov akceptovalo aj mnoho lekárov v Amerike, Bliss k nim však nepatril. Lekár tak spolu s tímom pomocníkov nasledujúcich 9 týždňov opakovane vnášal do tela prezidenta množstvo baktérií.