Pod seriál OSUD sa podpísala Danica Hričová, ktorá na ňom autorsky spolupracovala so svojím synom Adamom Halákom. Ich tvorivá spolupráca vznikala prirodzene – Adam sa k scenáristike dostal už počas štúdia divadelnej réžie na VŠMU a písanie ho sprevádzalo odmalička.
„Nič iné doma odmalička nevidel, len ako mama stále niečo písala. On písal tiež – rozprávky, knižky, príbehy, neskôr básne, romány a divadelné hry,“ približuje Danica Hričová s tým, že prvé seriálové skúsenosti získal Adam už pri projekte Nemocnica. „Veľmi rýchlo sa chytil – až tak, že som si hovorila, že ma čoskoro prerastie. A asi sa to už aj stalo,“ dodáva s úsmevom.
Adam Halák vníma svoju cestu k písaniu ako niečo, čo bolo dané takmer osudovo. „Dôvod, prečo som sa dal na písanie, je celkom jednoduchý – nič iné mi nikdy nešlo,“ hovorí otvorene. Práve scenáristika mu umožňuje vyjadriť to, čo by inak zostalo nevypovedané. „Keďže som nikdy nebol príliš zhovorčivý, niet pre mňa nad to, aby som si ráno sadol za počítač a v tichu rozpovedal papieru všetko, čo som v hluku života nedokázal povedať ľuďom.“
Režijný pohľad
Režiséra Romana Fábiana zaujal seriál OSUD najmä svojou nejednoznačnosťou a prácou s morálnymi dilemami. Na rozdiel od predchádzajúcich projektov ponúka komplexnejší pohľad na postavy a ich motivácie. Ako vysvetľuje: „Začal by som podobnosťou – v oboch seriáloch ide predovšetkým o boj dobra a zla. OSUD však nie je v tomto jednoznačný. Tí dobrí sa pod vplyvom okolností v očiach diváka menia na zlých a naopak. Konanie niektorých postáv je možné vnímať minimálne dvojako, podľa skúseností diváka. Seriál rozpletá hlboké pavučiny motivácií, ktoré siahajú niekoľko generácií dozadu, a kladie otázky, či sme slobodní vo svojich rozhodnutiach, či dokážeme zmeniť to, čo nastavili naši rodičia, a či sa dá byť šťastný v zlatej klietke. Práve tým je OSUD výnimočný.“
Nahlásiť chybu v článku