Foto: TASR/AP

Lukáš Mužla / / News
Správa o smrti Joachima Ronneberga obletela svet v nedeľu, 21. októbra.

Mal len 23 rokov, keď Spojené kráľovstvo, Európu a možno i svet zachránil pred obrovskou katastrofou. Po správe o úmrtí Joachima Ronneberga  vo veku 99 rokov, si posledné dni celý svet pripomína jeho prínos k spomaleniu nukleárneho projektu nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Toto je príbeh nórskeho vojnového hrdinu, ktorý Starý kontinent uchránil pred útokom atómovou bombou. 

Ronneberg sa narodil 30. augusta 1919 v meste Aalesund. Po nemeckej invázii do Nórska v roku 1940 utiekol do Británie, kde absolvoval vojenský výcvik. Po oslobodení svojej vlasti sa stal rozhlasovým reportérom, ale len zriedkavo hovoril o svojich vojnových zážitkoch. Za misiu, ktorú viedol v roku 1943 sa však stal jedným z najväčších nórskych vojnových hrdinov.

V roku 1943 mal Ronneberg len 23 rokov, no napriek tomu mu bolo pridelené velenie šesťčlennej skupiny, ktorá mala vykonať operáciu Gunnerside. Tá spočívala v útoku na prísne stráženú továreň na výrobu tzv. ťažkej vody (D2O) v nórskom mestečku Rjukan. Spojenci sa totiž na základe informácií britskej spravodajskej služby obávali, že nacistické Nemecku v továrni pracuje na výrobe atómovej bomby.

Foto: Vodná elektráreň a továreň na výrobu ťažkej vody v Rjuken – 1935 (wikimedia)

Skupina šiestich mužov, medzi ktorými bol Ronneberg najmladším členom, zoskočila v polovici februára na padákoch na zasneženú náhornú plošinu, asi 50 kilometrov od továrne. Po štyroch dňoch pochodu na lyžiach, sa pripojila k prieskumníkom pôvodnej skupiny. Do továrne Norsk Hydro sa záškodníci dostali cez bránu železničnej vlečky. Prenikli až do prevádzkovej haly, kde upevnili nálože.

Pri ústupe zanechali v snehu samopal Thompson ako dôkaz toho, že ide o akciu britských vojenských jednotiek. Chceli tak zamedziť odvetným akciám Nemcov proti nórskym civilistom. Na továreň Norsk Hydro bol totiž krátko pred Ronnebergovou akciou podniknutý neúspešný útok, pri ktorom záškodnícka skupina ani nedosiahla cieľové miesto a nacisti desiatky jej členov chytili a zabili. Výbuchy z upevnených náloží Ronnebergovej skupiny, továreň ťažko poškodili a výrazne spomalili nemecký projekt vývoja jadrovej zbrane.

Ronneberga a jeho mužov po útoku na továreň hľadalo asi 2800 nacistických vojakov. Na lyžiach sa im však nakoniec podarilo nepozorovane utiecť do 450 km vzdialeného neutrálneho Švédska. Nemecku trvalo niekoľko mesiacov kým továreň opravili a znovu uvideli do prevádzky. V novembri 1943 však bola opäť napadnutá, tentoraz už spojeneckými bombardérmi. Hitler tak nariadil stiahnuť projekt na územie Nemecka. Nórsky trajekt, ktorý mal zvyšné zásoby ťažkej vody prepraviť do Tretej ríše, bol však sabotérmi potopený a nemecký jadrový program ostal v troskách.


Ronneberg sa do konca vojny zúčastnil ešte niekoľkých vojenských operácií a to najmä útokov na nemecké zásobovacie línie. Po vojne získal niekoľko významných vojenských ocenení a to nielen v Nórsku, ale aj Británii či Francúzsku. V rozhovore pre New York Times sa v roku 2015 vyjadril, že keby sa útok na Norsk Hydro nepodaril, Londýn by pravdepodobne skončil rovnako ako Nagasaki či Hirošima.

TASR, The New York Times
0
Komentovať (0)