Začiatok roka bol poznamenaný výrazným ochladením, ktoré prišlo počas Troch kráľov a v nasledujúcich dňoch. Predznamenalo teplotný vývoj celého mesiaca. „Generácia ľudí, ktorí majú menej rokov, vlastne takéto skúsenosti v januári ani nemala,“ vysvetlil Faško skutočnosť, že Slováci neboli dlhodobo zvyknutí na takto chladný úvod roka.
správy od nás budete mať ako prví.
SHMÚ zaznamenal počas januára najvyšší počet arktických dní na území Slovenska v tomto storočí. Okrem toho aj viacero záporných teplotných rekordov pre niektoré meteorologické stanice a tiež jeden celoslovenský.
V Dudinciach klesla teplota až na –30,3 stupňa Celzia, čo je na tomto mieste historicky najmenej od začiatku meraní. V Oravskej Lesnej bolo dokonca až –35,5 stupňa Celzia. Je to tretia najnižšia teplota na tomto mieste od začiatku meraní. Ďalšie stanice ako Zázrivá, Párnica, Liesek a Červený Kláštor zaznamenali dosiahnutie hranice -30 stupňov Celzia.
Za mimoriadny ale nemožno január na Slovensku označiť z hľadiska snehovej pokrývky, uviedol Faško. Nadpriemerne veľa snehu je momentálne na severovýchode Slovenska v oblasti Nízkych Beskýd a Vihorlatu. Sneh momentálne vplýva aj na rozdiely vo výskyte mrazov. „Tam, kde je dostatok snehu, klesala v piatok (27.1.) teplota vzduchu pod –21 stupňov Celzia. V regiónoch na krajnom juhozápade to bolo iba –6 stupňov Celzia,“ priblížil.
Mrazivý charakter počasia má podľa Faška na svedomí tlaková výš, ktorá sa udržiavala nad naším územím. Predpovedá, že v nasledujúcom období by už nemala byť taká dominantná v strednej Európe a ustúpi viac na východ. Na územie Slovenska by sa tak mohla priblížiť brázda nízkeho tlaku a cirkulačné podmienky by sa mohli zmeniť.
„Zatiaľ to vyzerá tak, že také mrazy ako v januári by sa vo februári už nemali vyskytovať,“ uviedol odborník. Je však podľa neho zbytočné očakávať, že sa v najbližšom čase dočkáme jarného charakteru počasia. „Určite sa teraz nevyjarí, lebo všetko je zamrznuté. Bude treba dosť veľa dávok oteplenia, aby prostredie začalo rozmŕzať,“ upozorňuje klimatológ na fakt, že oteplenie tentoraz nebude nastupovať tak rýchlo, ako boli Slováci zvyknutí po minulé roky.
Počas celého januára neexistoval výraznejší teplotný rozdiel medzi vysokými a nízkymi zemepisnými šírkami severnej pologule vrátane Európy. „Ten kontrast bol minimálny. Teplotné podmienky na Severnom myse na severe Nórska niekedy zodpovedali podmienkam, aké boli v Paríži, vysvetlil Faško s tým, že počasiu v Európe dominuje severojužné prúdenie na rozdiel od minulosti, keď prevažovalo západné prúdenie.
„Ak by sa takýto charakter prúdenia udržal aj v nasledujúcom období roka 2017, tak to by mohlo znamenať, že v lete by zase, naopak, mohli byť dlhšie obdobia horúčav, ktoré bývajú spojené s tým, že sa sem dostáva teplý vzduch niekde z oblasti Stredozemného mora alebo Severnej Afriky,“ naznačil klimatológ SHMÚ.
Pozri aj: Vo Viedni zamrzol Dunaj a vzniklo unikátne 1,5 kilometrové, štvorcové klzisko
TASR
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku