Mesto Gaza horí. Vyhlásil to izraelský minister obrany Jisrael Kac. Izraelská armáda má v pláne pokračovať v útokoch až do momentu, kým „nedosiahne svoje vojenské ciele“. Tvrdí, že ofenzíva môže trvať aj niekoľko mesiacov. OSN pritom upozorňuje, že izraelský plán obsadiť Gazu môže znamenať násilné vysídlenie asi milióna Palestínčanov. Doteraz boli vysídlené asi dva milióny obyvateľov, rozlohou ide pritom o územie veľké ako Bratislava.
„Je to jeden z celého radu výrokov vysokých predstaviteľov Netanyahuovej vlády, ktoré jasne dokazujú, že ide o genocídu a ani náhodou o obranu, záchranu rukojemníkov alebo boj proti Hamasu. Ak by takéto niečo povedal predstaviteľ Putinovej vlády o Kyjeve, tak všetci západní lídri a líderky od rána do večera hovoria, že je vojnový zločinec a patrí do cely v Haagu,“ reagoval riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher na slová ministra obrany Kaca.
Izrael udrel na Gazu
Izrael v utorok oznámil začatie pozemnej operácie v Gaze, pred ktorou už skôr varoval obyvateľov mesta a odporučil im, aby sa evakuovali na juh. V Gaze by sa malo zhromažďovať 2- až 3-tisíc izraelských militantov.
Podľa Weisenbachera ide o cynický pokus o udržanie sympatií časti svetovej verejnej mienky prázdnym gestom. Akékoľvek odporúčania o evakuácii nepovažuje za reálne, pretože v celej Gaze už nezostalo žiadne bezpečné miesto. Cieľom evakuácie je pritom preskupiť ľudí na bezpečné miesto.
„Izraelská armáda útočí na teroristickú infraštruktúru tvrdou rukou,“ povedal Kac. Cieľom armády je podľa neho zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava palestínske militantné hnutie Hamas.
„Odhadujeme, že obsadenie mesta a jeho ťažiskových centier bude trvať niekoľko mesiacov a ďalšie mesiace bude trvať úplné vyčistenie mesta pre hlboko zakorenenú infraštruktúru,“ dodal hovorca izraelskej armády Efi Defrin.
Udupané ľudské práva, genocída a vysídlenie
Podľa vyšetrovateľov Rady OSN pre ľudské práva pácha Izrael od októbra 2023 v Pásme Gazy „genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov“. Weisenbacher upozorňuje na to, že povinnosťou Bezpečnostnej rady ONS je genocíde zabrániť, a to napríklad nasadením mierotvorných jednotiek.
„Žiaľ, USA ako spojenec izraelskej vlády akékoľvek reálne opatrenia v OSN vetuje. Je mimoriadne smutné, že ani EÚ doteraz nebola schopná prijať žiadne reálne opatrenia, ako ukončenie asociačnej zmluvy s Izraelom, zbraňové embargo, teda pasívne veci, ktoré by boli vzhľadom na to, čo sa deje, úplným minimom,“ dodal s tým, že sme svedkami dvojitého metra v posudzovaní izraelského a palestínskeho teroru.
Vyjadrenie OSN ohľadom genocídy vníma ako popis tragickej reality a prízvukuje, že ľudské práva Palestínčanov a Palestínčaniek sú systematicky a dlhodobo, už od roku 1948, porušované, pošľapávané a popierané. Podľa mnohých svetových lídrov a líderiek sa má Izrael voči Hamasu brániť akýmikoľvek prostriedkami, ale Palestína môže asi iba ticho trpieť, myslí si.
„Obávam sa, že v súčasnosti v Gaze už nikomu neostalo ani to najzákladnejšie právo na život, nakoľko podľa overených informácií izraelská armáda ničí a zabíja bez nejakého vojenského cieľa. Netreba však zabúdať ani na ľudí žijúcich na Západnom brehu, pre ktorých sa situácia tiež výrazne zhoršuje a sú stále častejšími obeťami izraelských teroristických skupín, takzvaných osadníkov, ktorí páchajú prepady a násilie s tichým súhlasom izraelskej vlády a bezpečnostných síl.“
Prečo je konflikt komplikovaný?
Nikdy nekončiaci a komplikovaný spor. Aj tak sa nazýva izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý narazil na múr na konci slepej uličky, z ktorej sa jeho hlavní aktéri sotva môžu otočiť, tobôž nájsť riešenie.
V posledných dvoch rokoch sa spomína najmä 7. október 2023, kedy na izraelské územie vpadlo teroristické hnutie Hamas. Útoky zasiahli predovšetkým civilné obyvateľstvo. Medzi viac ako tisíckou obetí sa nachádzali aj ženy a deti. Desiatky ľudí boli odvlečené na územie Gazy.
Izraelská odozva na seba nenechala dlho čakať. Úmysel premiéra Benjamina Netanyahua zničiť Hamas sa skrížil s už aj tak zúfalou situáciou v Pásme Gazy, kde pred konfliktom žilo viac ako dva milióny Palestínčanov.
Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi je jedným z najdlhšie trvajúcich a najcitlivejších na svete. Jeho korene siahajú až do prvej polovice 20. storočia, kedy sa na území vtedajšej Palestíny začali stretávať národné záujmy židovského a arabského obyvateľstva.
Ako vysvetlil Josef Kraus z katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne, kým vznik Izraela v roku 1948 bol pre Židov naplnením sna o vlastnom štáte, pre státisíce Palestínčanov znamenal vyhnanie z ich domovov. Palestínčania si túto udalosť dodnes pripomínajú ako „nakbu“, teda katastrofu.
Nejde však len o historické súvislosti, ktoré konflikt robia komplikovaným a ťažko spracovateľným. Má aj ďalšie vrstvy, a to národnú, náboženskú, geopolitickú a sociálnu. Okrem toho sa dotýka aj identity, pamäti a traumy na oboch stranách.
Nahlásiť chybu v článku