Iránska armáda v júni naložila na plavidlá v Perzskom zálive námorné míny, čo vo Washingtone zvýšilo obavy, že Teherán sa po izraelských útokoch pripravuje na zablokovanie strategického Hormuzského prielivu. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov o tom v utorok informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Prípravy podľa dvoch nemenovaných zdrojov zaznamenali americké tajné služby v nešpecifikovanom čase po prvom raketovom útoku Izraela na Irán z 13. júna. Míny v prielive neumiestnili, no nie je tiež jasné, či ich z lodí vyložili. Informácia naznačuje, že Teherán to mohol myslieť vážne s hrozbou uzavretia jednej z najrušnejších námorných trás na svete.
Strategický význam Hormuzského prielivu
Cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu a jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.
Iránsky parlament podľa správ podporil zablokovanie prielivu 22. júna, krátko po americkom bombardovaní troch kľúčových nukleárnych závodov islamskej republiky v snahe ochromiť jej jadrový program. Konečné rozhodnutie ale bolo na Najvyššej rade pre národnú bezpečnosť, uviedli vtedy štátne médiá. Irán sa už v minulosti viackrát blokádou Hormuzského prielivu vyhrážal, nikdy však takýto krok neurobil.
Podľa zdrojov Reuters americká vláda nevylučuje možnosť, že nakladanie mín bolo len lesťou. Iránci mohli míny pripravovať, aby Washington presvedčili o vážnosti svojich hrozieb, hoci uzavrieť prieliv nemali v úmysle. Iránska armáda mohla eventuálne robiť prípravy pre prípad, že lídri krajiny vydajú príslušný pokyn.
USA pozastavujú časť dodávok zbraní Ukrajine
Spojené štáty zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili, potvrdili v utorok americkí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa agentúry AP a spravodajského servera Politico.
Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku. Zastavanie dodávok podľa AP poukazuje na nové priority Trumpovej administratívy.
Pentagon varuje pred nízkymi zásobami
„Toto rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení.
„Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná — len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia. Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.
Správu o zastavení prinieslo ako prvé v utorok popoludní Politico, podľa ktorého zdrojov rozhodnutie urobili začiatkom júna, no platnosť nadobúda až teraz. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že medzi zastavenými položkami sú rakety protivzdušnej obrany, ktoré pomáhajú zostreliť útočiace ruské drony a rakety.
História americkej pomoci Ukrajine
Rusko minulý víkend uskutočnilo podľa Kyjeva dosiaľ najväčší letecký útok na Ukrajinu od začiatku trojročnej vojny. Eskalujúce útoky ešte viac maria nádeje na prelom v mierovom úsilí, ktoré presadzuje Trump.
USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov. Všetky dodávky zbraní pozastavili nakrátko vo februári a tiež v marci. Trumpova vláda následne obnovila zasielanie poslednej pomoci schválenej za Bidena.
Trump oznamuje prímerie v Gaze
Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že Izrael súhlasil s podmienkami 60-dňového prímeria v Pásme Gazy. Varoval súčasne palestínske militantné hnutie Hamas, aby dohodu prijalo skôr, ako sa situácia zhorší, informuje TASR podľa agentúry AP.
Trump zvýšil tlak na izraelskú vládu a Hamas, aby dosiahli prímerie a dohodu o prepustení rukojemníkov a ukončili vojnu v Gaze. Budúci pondelok v Bielom dome privíta izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
„Moji zástupcovia mali dnes dlhé a produktívne stretnutie o Gaze s Izraelčanmi. Izrael súhlasil s podmienkami potrebnými na uzavretie 60-dňového prímeria, počas ktorého budeme pracovať so všetkými stranami na ukončení vojny,“ napísal Trump na sociálnych sieťach. Záverečný návrh podľa neho predložia Katar a Egypt.
Výzva Hamasu na prijatie dohody
„Pre dobro Blízkeho východu dúfam, že Hamas prijme túto dohodu, pretože lepšie to nebude — bude to len horšie,“ dodal Trump. Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer viedol v utorok vo Washingtone s predstaviteľmi vlády USA rozhovory o možnom prímerí v Gaze, Iráne a ďalších otázkach.
Očakávalo sa, že sa stretne s viceprezidentom J. D. Vanceom, ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom Steveom Witkoffom. Trump už v utorok pred novinármi zopakoval, že dúfa, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom dohodnú budúci týždeň. Reagoval na otázku, či sa dohodu podarí uzavrieť pred návštevou Netanjahua vo Washingtone.
Nádeje na zastavenie bojov v Gaze, kde viac ako 20 mesiacov trvajúca vojna spôsobila humanitárnu krízu, podnietilo rýchle ukončenie 12-dňového iránsko-izraelského konfliktu.
Nahlásiť chybu v článku