Inflácia na Slovensku v auguste spomalila, no ostáva jednou z najvyšších v eurozóne. Podľa Štatistického úradu SR dosiahol medziročný rast cien 4,2 %, čo predstavuje mierne spomalenie po dvoch mesiacoch zrýchľovania.
Medzimesačne pritom ceny stúpli len o 0,1 %, najpomalšie v tomto roku. Analytik 365.bank Tomáš Boháček pripisuje útlm najmä stabilizácii cien potravín a energií. „August priniesol prvé citeľnejšie pribrzdenie inflácie po letnom vrchole. Potraviny a energie prestali tlačiť ceny nahor, stále však platí, že cenové tlaky pretrvávajú v službách. Od dopravy cez reštaurácie až po poisťovníctvo,“ vysvetľuje Boháček.
Služby zdražujú najvýraznejšie
Najvýraznejšie zdražovanie je totiž badateľné práve v sektore služieb. Národná banka Slovenska upozorňuje, že medziročný rast cien v tejto oblasti dosiahol 5,4 %. Analytik NBS Branislav Karmažin dodáva, že kým ceny potravín sa v porovnaní s júlom prakticky nezmenili, v doprave nastal prudký výkyv.
„Spotrebitelia využívajúci leteckú dopravu boli nemilo prekvapení, keď ceny leteniek narástli oproti minulému mesiacu o takmer 80 %,“ hovorí Karmažin. Hotely, kaviarne či reštaurácie si naďalej držia silný rast cien, čo podľa neho súvisí s rastom miezd v sektore aj domácim dopytom.
Výraznejšie zdraženie v službách zároveň kontrastuje s miernym poklesom cien v niektorých iných oblastiach. Boháček upozorňuje, že zlacneli napríklad nábytok, rekreácia a kultúra, alkohol či tabak. Potraviny zdraželi medziročne o 3,9 %, čo je ich najpomalší rast od jari, no stále nad priemerom eurozóny.
Efekt regulovaných cien MHD pominul
Karmažin dodáva, že pomohlo aj odznenie minuloročného efektu regulovaných cien MHD. Odhady analytikov sa zhodujú na tom, že inflácia by mala do konca roka klesnúť k hranici 4 %. Boháček očakáva, že tempo rastu cien sa spomalí pod túto úroveň, no ostane citeľne nad priemerom eurozóny. Karmažin predpokladá, že priemerná inflácia v roku 2025 dosiahne 4 až 4,1 %.
Aj podľa analytičky spoločnosti Wood & Company Evy Sadovskej bude celoročný priemer na úrovni 4,1 %. Poukazuje však aj na význam týchto čísel pre reálne peňaženky domácností. „Inflácia nám nehovorí iba o tom, koľko si oproti minulému roku priplácame za tovary a služby. Je to dôležitý faktor pri hodnotení našich príjmov, úspor či výnosnosti investícií,“ pripomína Sadovská.Sadovská zdôrazňuje, že hoci mzdový rast v posledných dvoch rokoch reálne prekonáva infláciu, úspory v bankách naďalej strácajú hodnotu.
Úspory strácajú na hodnote
Úroky na termínovaných vkladoch sa totiž pohybujú okolo 2 až 2,5 %, čo nestačí na kompenzáciu štyroch percent rastu cien. „Inflácia je takpovediac neviditeľná daň, ktorá neustále ukrajuje z hodnoty našich úspor aj výnosov,“ vysvetľuje. Riešením podľa nej zostáva dlhodobé investovanie.Slovenská inflácia sa teda v auguste síce spomalila, no jej štruktúra ukazuje, že tlak zo služieb je pretrvávajúcim rizikom.
V kombinácii s domácimi daňovými opatreniami a konsolidáciou verejných financií ostane zdražovanie vyššie ako v eurozóne. A hoci mzdy držia s infláciou krok, otázkou zostáva, ako sa Slováci vyrovnajú s tichou stratou hodnoty svojich úspor.
Nahlásiť chybu v článku