Ukrajinské vojenské zdravotnícke tímy zaznamenali u zranených vojakov nárast počtu prípadov gangrény spôsobovanej bakteriálnej infekciou, ktorá sa historicky spája najmä so zákopovou vojnou počas prvej svetovej vojny a v Európe medzitým takmer vymizla, napísal britský denník The Telegraph, píše TASR.
Infekcia, ktorá rýchlo ničí svalové tkanivo, sa objavila najmä v dôsledku náročných podmienok moderného zákopového boja a nasadzovania dronov – tie často znemožňujú včasnú evakuáciu zranených vojakov. Podmienky v zákopoch pritom spôsobujú, že infekcie, ktoré kedysi patrili do histórie, sa šíria alarmujúcou rýchlosťou.
„Pri zraneniach sme svedkami takých komplikácií, aké nikto zo žijúcich ľudí počas vojny nevidel,“ povedal zahraničný dobrovoľník Alex pôsobiaci v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Nebezpečná infekcia ničiaca tkanivo
Plynová gangréna je závažná svalová infekcia spôsobená najmä baktériou Clostridium. Pomenovaná je podľa plynových bublín, ktoré sa tvoria pod kožou. Týmto baktériám sa darí v neokysličenom, odumretom tkanive, čo spôsobuje pacientovi silnú bolesť, opuch, zmenu farby tkaniva a pocit vnútorného tlaku, keďže pod kožou sa tvoria plyny.
Bežná gangréna je zvyčajne dôsledkom slabého prekrvenia, nezahŕňa bakteriálne toxíny ani tvorbu plynu a vyvíja sa oveľa pomalšie ako plynová gangréna, objasnil The Telegraph.
Rany, oneskorená pomoc a nedostatok evakuácie
Plynová gangréna sa zvyčajne objaví po traumatických poraneniach, ako sú hlboké strelné rany alebo rany po výbušninách, a to najmä v prípadoch, ak lekárska starostlivosť mešká, čo je na Ukrajine bežné.
„Do nemocnice prichádzajú ľudia, ktorí sú zranení už niekoľko týždňov,“ povedal Alex a dodal, že títo ľudia po zranení pre nemožnosť evakuácie často zostávajú v podzemných tzv. stabilizačných bodoch a „sú udržiavaní pri živote, ako najlepšie vieme“.
Tieto podzemné priestory sú často nedostatočne vybavené a nemožnosť rýchlej evakuácie vedie k zbytočným úmrtiam. „Vidíme veľa ľudí so zraneniami, ktoré je obvykle možné prežiť – teda amputácie alebo prípady vyžadujúce iba transfúziu –, avšak títo ľudia v teréne umierajú, pretože ich nedokážeme evakuovať včas,“ dodal Alex.
Komplikovaná liečba s neistým výsledkom
Liečba plynovej gangrény je zložitá a úspech nie je zaručený ani v najlepších nemocniciach. Vyžaduje chirurgické odstránenie infikovaného tkaniva a silné intravenózne antibiotiká. Bez liečby je smrtnosť takmer 100 percent, upozornila Dr. Lindsey Edwardsová z King’s College London.
Edwardsová súčasne uviedla, že podmienky na fronte často znemožňujú rýchle chirurgické zásahy či cielené podávanie antibiotík. „V terénnej nemocnici nemôžete testovať mikróby ani zisťovať odolnosť proti liekom,“ objasnila. Nárast rezistencie baktérií na antibiotiká spôsobuje, že liečba sa stáva ešte komplikovanejšou, priznal aj dobrovoľník Alex.
Paralely s prvou svetovou vojnou
Plynová gangréna je historicky spájaná s prvou svetovou vojnou v dôsledku náročných podmienok na bojisku, ťažkých zranení a obmedzenej lekárskej starostlivosti. Vojaci vtedy bojovali v blatistých zákopoch a na poliach často hnojených hnojom – v oboch prípadoch sa tam nachádzali baktérie Clostridium.
Strely či šrapnely spôsobovali vojakom hlboké rany s následným odumieraním tkaniva, čím vznikalo ideálne prostredie pre množenie baktérií. Evakuácia a chirurgický zákrok prišli často neskoro, navyše antibiotiká v tej dobe ešte neexistovali.
Budete mať s nimi dokonalého Valentína: 10 skvelých romantických filmov, ktoré si užijú ženy aj muži
Nahlásiť chybu v článku