Vedci sa však rozhodli, že to nenechajú len tak a zabezpečia, aby zapršalo aj nad Saharou. Púšť sa totiž už desiatky rokov neustále rozrastá a podľa odborníkov by bola škoda nevyužiť jej potenciál na výrobu solárnej energie.
Práve vďaka farmám na solárnu a veternú energiu by mohlo onedlho nad Saharou opäť zapršať. Eugenia Kalnay z univerzity v Marylande tvrdí: „Zistilo sa, že budovanie solárnych a veterných fariem vo väčšom merítku môže do suchých oblastí pritiahnuť dážď a zabezpečiť tak rast vegetácie aj na miestach, kde sa to zdá takmer nemožné. Solárne panely a veterné turbíny totiž menia štruktúru pôdy a tým sa mení celý ekosystém a interakcie v ňom.“
Fakt, že inštalácia týchto zariadení má vplyv napríklad na vlhkosť a teplotu ovzdušia, ši všimli vedci už pred časom, netušili však, aký dopad by mohlo mať vybudovanie veľkého energetického komplexu na Sahare. Prečo práve Sahara? Dôvodov je hneď niekoľko. Sahara nie je husto obývaným miestom a solárne panely aj veterné turbíny by tu mali na fungovanie ideálne podmienky. Okrem toho, severná časť púšte je pomerne blízko Európy, ktorá je na spotrebu energie náročná.

Ako sme už spomenuli, z energetických fariem by neprofitoval len človek, ale aj príroda. Napríklad, v oblasti Sahel spadne ročne v priemere len 200 až 500 milimetrov zrážok, vybudovaním energetických fariem by sa však úhrn zrážok mohol zdvojnásobiť, následkom čoho by sa tu oveľa lepšie žilo aj vegetácii.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o jednoduchý projekt, nie je to vôbec tak. Aby vedci za pomoci energetických fariem dosiahli želaný efekt, museli by obrovskými turbínami pokryť 20 percent Sahary. Inak povedané, museli by zastavať plochu veľkú, ako je napríklad celá Čína. Okrem zelenej Sahary to však má ďalšie výhody. Ak by sa projekt vydaril, ľudstvo by bolo schopné zbaviť sa závislosti na fosílnych palivách takmer úplne.

Odborníci tvrdia, že energetické farmy by boli nápomocné aj v iných projektoch, ktorými sa vedci zaoberajú už roky, ako napríklad odsoľovanie morskej vody a jej preprava na miesta, kde ľudia trpia jej akútnym nedostatkom. Tým by sa mohla podporiť aj produkcia potravín na miestach, kde ľudia trpia hladom.
Aj keď je zatiaľ všetko len teóriou a na uvedenie nápadu do reality si zrejme ešte počkáme, každý nápad, ktorý sa aspoň malou troškou pričiní o záchranu Zeme predsa stojí za to.
sciencealert
Bola vysušená 5 rokov doma v garáži a jej rodina si to nevšimla: Záhada úmrtia mladej ženy vám nedá spávať
Už malý detail vie ušetriť desiatky eur, takto si nastavte radiátory. Odborníci upozorňujú, čo je doma najväčší problém
Patrí medzi najlacnejšie lyžiarske strediská v Európe: Najete sa tu už od 5,5 eura, cena skipasu vás prekvapí
S analytikom Potočárom sme sa rozprávali o energopomoci. Boli sme na magických trhoch, očarili nás ponukou aj cenami
Doktorka Jana Boboková o zomieraní: Život nie je nutné za každú cenu umelo predlžovať. Musíme akceptovať, že bude koniec
Našli ho mŕtveho v hotelovej vani, stal sa tak členom „Klubu27“: Smrť Jima Morrisona je dodnes veľkou záhadou
Ženy mučil a hral s nimi najzvrátenejšiu hru, akú si viete predstaviť. Z vraha sa dvíhal žalúdok aj skúseným policajtom
Exdetektív Vachálek: Ak by bol Černák na slobode, niekto by si ho našiel. Koncom búrlivej mafiánskej éry je vražda Kuciaka
Vývar za 3,90 € a ríbezľové pivo za 4 €: Našli sme najstaršiu slovenskú reštauráciu, po večeri sme ochutnali niečo nečakané
Outlet z kauzy slayáda začal veľkolepo, rýchlo sa z neho stala „nákupná zóna duchov“. Zákazníkov si užíval krátko








Nahlásiť chybu v článku