foto: CC BY-SA 2.0, Wikimedia

/ 28 / Michaela
Dnes majú najväčšiu výhodu živočíchy, ktoré sa vedia najrýchlejšie prispôsobiť. Ostrovčan opunciový, žijúci na Galapágoch, sú definitívne víťazi evolučných pretekov.

Evolúcia na vlastné oči? Áno, naozaj sa to dá. Darwinove pinky sa vymykajú všetkému, čomu ste doposiaľ verili. Aj vy ste si mysleli, že evolučné procesy potrebujú desiatkytisíc až státisíce rokov? Nový druh vtákov zo súostrovia Galapág nám ukáže, že v skutočnosti môže evolúcie prebehnúť oveľa rýchlejšie, než sme si mysleli. 

Na pinkách, nenápadných vtákoch, ktoré žijú len na tomto súostroví, je naozaj niečo výnimočné. Variabilita ich zobákov prebieha extrémne rýchlo. Práve to utvrdilo Darwina v tom, že evolúcia v prírode naozaj prebieha. To však nie je všetko. Pinky, ktoré dostali pomenovanie práve podľa slávneho priekopníka evolučnej teórie, nie sú jedinou evolučnou raritou týchto ostrovov. Ostrovčan opunciový (Geospiza conirostris) je naoko celkom obyčajný vták. Avšak práve tento naozaj nový druh ostrovčana je najväčším dôkazom toho, že evolúcia nie je len výmysel. Geospiza conirostris je druh s nízkopočetnou mladou populáciou. Veď na galapágskom ostrove Daphne Major je ich len okolo 30 jedincov. Ale aj to stačí na to, aby vedci prišli k ohromným záverom.

Vznik nového druhu

Española Cactus-Finch

Podľa vedúcej výskumu Rosemary Grant z Univerzity v Princetone, takmer štyridsaťročné pozorovanie vtáctva na ostrove rozhodne má zmysel. Vedecký tím si všimol, že dva druhy vtákov rodu Geospiza sa navzájom nútene krížili. Práve z tohoto spojenia vznikol úplne nový druh Geospiza conirostris, ktorý sa určite zapíše do dejín biológie. Je neklamným dôkazom toho, že evolúcia sa skutočne deje. Ak jeho „predchodca“ Geospiza conirostris, ktorý na ostrov Daphne Major priletel z ostrova vzdialeného 100 kilometrov, nechcel úplne vyhynúť, musel sa prispôsobiť novým podmienkam. Skrížil sa so samičkou Geospiza fortis, pričom vytvorili nový druh.  Stalo sa tak síce už v roku 1981, ale pozorovanie tohto nového druhu dáva vedcom doteraz odpovede na nezodpovedané otázky.

Nový druh je o niečo väčší, než jeho predchodca a taktiež má dlhší zobák. Vedcov prekvapilo aj zistenie, že stačili len dve generácie na to, aby si nový druh vytvoril svoju populáciu. Vedcom však robí starosti budúcnosť nového druhu. Klimatické podmienky na ostrove sa môžu zmeniť, pričom v prípade podnebných zmien by najviac bola ohrozená práve nová populácia ostrovčana. Každopádne im držíme palce. Veď keď už dokázali prísť tak ďaleko, bola by škoda, keby mali vyhynúť.

Uvidíme, čo na vznik nového druhu vtákov povedia odporcovia evolučnej biológie. Pre nás je to skvelým príkladom toho, že adaptabilita v prírode je bežná vec. A kto chce prežiť, ten sa naozaj musí prispôsobiť. A tento nenápadný vták to dokázal.

Pozri aj: 5+ tipov na to, ako z vianočného večierka neurobiť totálnu frašku

indy100.com, iflscience.com




Komentovať (0)