Krajina sa na prelome rokov pripravuje na historický moment. O polnoci sa Bulharsko rozlúči s národnou menou lev a stane sa 21. členom eurozóny. Udeje sa tak takmer 19 rokov po vstupe do Európskej únie. Pre krajinu so 6,4 milióna obyvateľov ide o významný krok, ktorý vlády dlhodobo presadzovali ako cestu k posilneniu ekonomiky, väzbám na Západ a ochrane pred ruským vplyvom.
Zavedenie eura však prichádza v čase politickej nestability a sprevádzajú ho obavy z rastu cien. Odchádzajúci premiér Rosen Žeľazkov označil prechod na euro za míľnik. Pred rokovaním vlády uviedol, že Bulharsko končí rok s hrubým domácim produktom 113 miliárd eur a hospodárskym rastom presahujúcim tri percentá, čo krajinu zaraďuje medzi päť najrýchlejšie rastúcich ekonomík EÚ.
Infláciu na úrovni približne 3,6 percenta spájal so „zvýšenou kúpnou silou“ a menej korupčným prostredím, nie so zavedením eura. Zároveň vyzval na „toleranciu a pochopenie občanov aj podnikateľov“ a zdôraznil, že euro bude mať „pozitívny dlhodobý vplyv na bulharskú ekonomiku“.
Obavy z cien a chaosu v obchodoch
Napriek tomu sa časť verejnosti obáva, že euro prinesie zdražovanie. Podľa Národného štatistického inštitútu vzrástli ceny potravín v novembri medziročne o päť percent, čo je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny. „Žiaľ, ceny už nezodpovedajú tým v levoch. Štyridsať levov nie je dvadsať, ale tridsať eur pri niektorých produktoch,“ povedal pre AFP majiteľ cukrárne Turgut Ismail.
V Sofii sa v ostatných dňoch tvorili rady pred Bulharskou národnou bankou a zmenárňami, keďže časť podnikateľov hlásila problémy so získaním eur a nedostatok tzv. štartovacích balíčkov mincí. Banky zároveň upozornili na možné výpadky pri platbách kartou a výberoch z bankomatov na Silvestra.
Majiteľka galérie a obchodu so šperkami Elena Šemtovová však zostáva optimistická: „Na začiatku budeme mať ťažkosti, budú problémy s vydávaním, ale do mesiaca si zvykneme.“
Nahlásiť chybu v článku