Foto: Samuel Luna from Toluca, Mexico [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons

Naďa Černá / / Zviera
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či sa zvieratá medzi sebou vedia rozprávať o tom, čo prežili? Ak áno a dospeli ste k záveru, že napríklad vaše psy medzi sebou o svojej minulosti hovoria, mýlili ste sa.

Ak ste si doteraz mysleli, že sa o minulosti môžu medzi sebou „rozprávať“ aj zvieratá ako napríklad psy, mačky alebo zlaté rybky, ste na omyle. Táto vlastnosť bola dlho určovaná iba ako exkluzívna vlastnosť človeka. Pravda je však trochu iná. 

Nová štúdia prináša zaujímavé informácie o tom, že okrem človeka si na svoju minulosť vedia spomenúť aj orangutany. Tejto štúdii dopomáha aj fakt, že orangutanie matky čakajú v priemere sedem minút, ako sa predátor, ktorý by im mohol ublížiť, dostane z dohľadu. Potom informujú ďalších orangutanov o tom, že sú už v bezpečí.

wikimedia.org

„Výsledky sú celkom prekvapujúce,“ povedal vedec Carel van Schaik z univerzity vo švajčiarskom Zürichu, ktorý sa zameriava na štúdiu primátov.

Ako alarm

Orangutany majú pomerne špecifický zvuk, ktorý je pre nich niečo ako alarm. Znie veľmi podobne, ako zvuk ľudského bozku. Vedci si myslia, že práve tento zvuk pomáha varovať ostatných orangutanov o nebezpečenstve. Tým pádom, ak sa použije, znamená to, že orangutan predátora videl.

Tím vedcov sa rozhodol prešetriť, či tieto alarmové „hovory“ neobsahujú ešte nejaké informácie alebo odkazy, ktoré si orangutany podávajú. To by znamenalo, že tieto zvieratá sú schopné prenášať informácie o niečom, čo nie je prítomné, ale stalo sa v minulosti.

V hlbinách lesov Sumatra’s Ketamble začali vedci experimentovať a to tak, že sa obliekli do farebného oblečenia a prechádzali sa po miestach, kde sa orangutany nachádzali. Vedci sa po tomto mieste prechádzali dve minúty a vždy boli oblečení buď v bielom, v bodkovanom, vo vzorovanom alebo v pruhovanom oblečení. Orangutan vždy sedel na strome nad nimi. Mnohí z vedcov, ktorí sa tohto výskumu zúčastnili, boli odmenení alarmujúcim zvukom, ktorý orangutany robia.

Sú aj iné možné dôvody

Ak bol“predátor“ stále viditeľný, orangutany tento zvuk vydali len raz. V inom prípade bol alarmujúci zvuk vydaný až sedem minút po zmiznutí. V prípade jednej staršej samice to bolo až dvadsať minút.

wikimedia.org

Vedec Adriano Reis e Lameira vysvetľoval: „Samica prestala robiť to, čo robila, vzala jej dieťa a začala liezť vyššie po strome. Bola úplne ticho. Až po dvadsiatich minútach začala zvuk vydávať. No keď raz začala, skončila až za približne hodinu.“

Samozrejme, môžu existovať aj iné dôvody, prečo orangutany čakajú a robia tento zvuk, ktoré vôbec nesúvisia s pamäťou. Môže to byť napríklad strach, no vedci to skôr vylučujú. Namiesto toho si tím vedcov myslí, že matky čakali kvôli ochrane ich dieťaťa.

„Oneskorenia tohto alarmujúceho zvuku je aj funkciou vnímaného nebezpečenstva a ochrany svojho dieťaťa, čo naznačuje vysoký stupeň poznania,“ píše sa v štúdii.

Toto všetko znamená, že naša schopnosť rozumieť a rozprávať sa v minulosti mohla vyvinúť z dávneho hominidu, ktorý sa vzťahuje nielen na ľudí, ale takisto aj na orangutany. V budúcnosti sa plánuje ďalší výskum, ktorý by toto tvrdenie mohol podporiť.

Tento výskum však nie je prvý, kde orangutany ukázali pôsobivú inteligenciu, vďaka čomu vieme omnoho viac o týchto stvoreniach, o našej histórii a o vývoji vlastných jazykových schopností.

sciencealert.com
0
Komentovať (0)