Spočiatku napríklad za pomoci predpokladu, že telom človeka kolujú rôzne tekutiny, ktorých prítomnosť nás definuje. Napríklad, telom cholerika by mala prúdiť žlč a podobne. V súčasnosti sa využívajú iné metódy, ešte stále sa však snažíme prísť na to, kým vlastne ľudia sú. Jedna z najnovších štúdií ukazuje, že ešte stále sa máme čo učiť a máme priestor, kam sa môžeme v oblasti skúmania osobnosti posúvať.

Po rokoch pátrania, skúmania a skúšania rôznych metód sa napokon väčšina psychológov zhodla na tom, že existuje 5 základných osobnostných čŕt, ktoré človeka v rôznej miere definujú, a to:

• neuroticizmus
• extraverzia
• otvorenosť
• prívetivosť
• svedomitosť

Na základe rôznej kombinácie jednotlivých čŕt rozdelili psychológovia ľudí do troch základných skupín. Prvou skupinou sú ľudia flexibilný, ktorí sa vyznačujú tým, že z každého problému sa rýchlo pozbierajú, dobre vychádzajú s ľuďmi a svoje emócie dokážu v zdravej miere držať na uzde.

Druhou skupinou sú ľudia, ktorí chcú mať všetko pod kontrolou, zvyčajne sú hanbliví a svoje emócie pred ostatnými väčšinou ukrývajú. Tretiu skupinu tvoria jedinci, ktorí sú, naopak, impulzívni, a neraz konajú dokonca až agresívne.

Aj keď výskumov je v tejto oblasti mnoho, doteraz predstavovala problém vzorka ľudí, ktorá nebola príliš veľká. Skupina vedcov sa preto rozhodla, že zhromaždí údaje od podstatne väčšej vzorky ľudí, výskumu sa teda zúčastnilo celkovo až 1,5 milióna jedincov. Ich úlohou bolo hodnotiť tvrdenia, ako napríklad „Držím si ľudí od tela,“ alebo „Prepadne ma pocit strachu, keď som stredobodom pozornosti.“

Výsledky napokon ukázali, že existuje ešte jedna, štvrtá skupina ľudí, o ktorej odborníci doteraz neuvažovali. Štvrtú skupinu ľudí označili odborníci názvom „priemerní“ a aspoň raz za život sa v nej údajne ocitne každý z nás. Ukázalo sa, že táto skupina ľudí skóruje mierne nadpriemerne v každej z vyššie spomínaných čŕt okrem otvorenosti.

Psychológ Luís Nunes Amaral však tvrdí, že to nie je nič zlé, ba naopak, je to skôr pozitívne. Mladí ľudia sa totiž zvyčajne sústreďujú na vlastné potreby a sú egoistickejší, kým starší ľudia sa stavajú do role vzoru. Nikto však nemá presne stanovenú osobnosť, s ktorou by musel žiť do konca svojho života. Človek sa počas života mení, v istom období môžete byť flexibilný a potom zas patriť k viac emocionálnym jedincom. Na staré kolená sa však aj vy môžete zmeniť na vzor alebo sa dostať do skupiny priemerných jedincov.

Preto by sme sa typom osobnosti nemali riadiť napríklad pri výbere povolania. Aj keď sa nemeníme zo dňa na deň, neostávame ani rovnakí.

sciencemag