foto: Pexels

/ 104 / PetraSus
Internet je miestom, kde nájdete stovky tém a zaujímavostí. Nanešťastie, mnohým uveríme, aj keď sa nezakladajú na pravde.

Rozhodli sme sa, že sa na chvíľu zameriame na genetiku. Na internete „faktov“ z oblasti genetiky nájdete mnoho, a napriek tomu, že v škole nás učia základy, často je ťažké rozoznať pravdivé informácie, ktoré nájdete na internete, od tých nepravdivých.

Mýtus: Ľudia so zmiešanou krvou sú najkrajší

V skutočnosti zmiešané gény zabezpečia akurát tak dobre fungujúci imunitný systém. Vedci ale veria, že ľudia so silným imunitným systémom sú považovaní za atraktívnejších. Ľudia okolo nich totiž podvedome vycítia, že zrejme majú dobrú genetickú výbavu. Napríklad taký herec Keanu Reeves má čínsko- anglické korene. Uznajte, nie je síce model ale predsa má príťažlivé vyžarovanie.

wikipedia.org

Mýtus: Rakovina je dedičná

Dedičná je len predispozícia k rakovine a len 5 až 10 percent ochorení na rakovinu je spôsobených dedičnosťou. Týka sa to hlavne typov rakoviny ako napríklad rakovina žalúdka, čriev, pŕs, vaječníkov, pľúc, melanómov a leukémie.

pixabay.com

Mýtus: Zlaté časy ľudstva nastanú, keď bude DNA dokonalá

Ako vieme, DNA musí mutovať. Mutácie DNA sú bežné chyby počas transmisie génov a umožňujú diverzitu a prirodzenú selekciu. Ak by bola ľudská DNA dokonalá, evolúcia by sa zastavila, pretože by chýbala diverzita. Následkom toho by ľudstvo napokon vyhynulo.

pixabay.com

Mýtus: Osobnostné črty dedíme po rodičoch

Čiastočne je to pravda, osobnostné črty a temperament síce sú podmienené dedičnosťou, dôležitú úlohu však zohráva aj prostredie. Niektoré gény však majú vyššiu pravdepodobnosť dedičnosti, než iné. Ako napríklad dráždivosť, tendencia ku gamblerstvu, spôsob komunikácie, sklon k extrémnymi športom a schopnosť udržať si dlhodobý vzťah.

pexels.com

Mýtus: Všetky psychické poruchy sú dedičné

Ak jeden z rodičov trpí depresiou, dieťa má dvojnásobne vyššiu šancu, že ňou bude trpieť tiež. Pri bipolárnej poruche sa šanca zvyšuje štvornásobne a pri schizofrénii až osemnásobne. Ak je však rodič chorý, nemusí to nevyhnutne znamenať, že bude choré aj dieťa. Risk je relatívny, nie absolútny.

imdb.com

Mýtus: Po vojne sa rodí viac chlapcov

Napriek tomu, že táto teória je pomerne populárna, ľudský genóm je absolútne nezávislý od udalostí, ako je napríklad vojna. Gaméty sa nesprávajú ináč pred, počas, ani po vojne.

pexels.com

Mýtus: Existuje gén zodpovedný za homosexualitu

Vedci sa nezhodujú v názoroch na to, čo všetko sa podieľa na vývine sexuálnej orientácie. Väčšina z nich však verí, že neexistuje žiaden „gay gén“, ktorý by spôsoboval homosexualitu, ale že tá je spôsobená kombináciou mnohých biologických a kulturálnych faktorov.

pixabay.com

Mýtus: Analýza genómu môže odhaliť etnickú príslušnosť

Príslušnosť k určitej etnickej skupine nie je podmienená geneticky, ale výchovou, tradíciami, rodinou a inými špecifikami kultúry. Príslušnosť k etniku získate rovnakým spôsobom, ako materinský jazyk.

pexels.com

Mýtus: Intelekt sa dedí na chromozóme X

Podobne ako fáma, že po vojne sa rodia chlapci, ďalší nepotvrdený príbeh z internetu. Keby bol intelekt skutočne dedený na chromozóme X, ženy by boli dvakrát inteligentnejšie, než muži, pretože na rozdiel od mužov, ženy majú dva chromozómy X.

pexels.com

Mýtus: Závislosť od alkoholu je zdedená od rodičov

Zdedená môže byť predispozícia k alkoholizmu, neznamená to však, že osoba sa musí stať alkoholikom. Prostredie aj dedičnosť v tomto prípade zohrávajú rovnako dôležitú úlohu.

pexels.com

Genetika je náročný a neustále sa vyvíjajúci odbor, priznajte sa však, ktorým z „faktov“ ste verili aj vy?

Pozri aj: 4 veci, o ktorých by ste to nikdy nepovedali, no zdedili ste ich po rodičoch

brightside


Komentovať (0)