Napätie medzi Ruskom a krajinami na východnom krídle NATO opäť rastie. Litovské úrady prijali preventívne bezpečnostné opatrenia a upozorňujú, že v aktuálnej situácii nemožno podceňovať žiadne možné riziká pre kritickú infraštruktúru.
Litva má informácie o tom, že Rusko plánuje útoky na infraštruktúru, povedal litovský prezident Gitanas Nauséda. Kedy alebo kde presne by k ním malo dôjsť, spravodajské služby podľa neho určiť nevedia. Neuviedol ani to, že by cieľom mala byť práve Litva. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Nauséda v rozhovore pre agentúru BNS povedal, že v súvislosti s údajnými plánmi Litva preventívne sprísnila bezpečnostné opatrenia v okolí svojej energetickej a dopravnej infraštruktúry. „Máme takéto informácie, ktoré dostávame od našich spravodajských služieb. Neuvádzajú jasne miesto ani čas, lebo protivník ešte nedokončil svoje plánovanie a my vieme len o samotnom plánovaní alebo o zamýšľanom cieli,“ uviedol Nauséda.
Obavy sa týkajú aj Poľska a pobaltských štátov
Rusko by podľa neho mohlo použiť rôzne prostriedky na to, aby spôsobilo škody na kritickej infraštruktúre s cieľom zastaviť prevádzku zariadení. Správy o možných sabotážach a provokáciách zo strany Ruska zverejnilo nedávno aj Poľsko s tým, že ich cieľom by mohlo byť jeho alebo územie pobaltských krajín.
Britský denník The Guardian tiež v júni napísal, že Rusko pripravuje možné vojenské provokácie proti Poľsku alebo pobaltským štátom, aby priamo otestovalo súdržnosť Severoatlantickej aliancie (NATO) a záväzok jeho členských štátov v rámci kolektívnej obrany.
Kremeľ útok na krajiny NATO odmieta
Ruský prezident Vladimir Putin a ďalší predstavitelia Kremľa opakovane tvrdia, že Moskva nemá v úmysle zaútočiť na územie členov NATO. Spravodajské služby a vojenské zložky v niekoľkých krajinách však podľa médií opakovane vyjadrujú obavy z možnej eskalácie, aj keď sa nezhodujú v otázke jej načasovania a rozsahu.
Lotyšská tajná služba nedávno vyhlásila, že Rusko, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, v súčasnosti nemá kapacitu na to, aby otvorilo druhý front. Údajne však zvažuje hybridné operácie, ktoré by vyslali jasný signál krajinám podporujúcich Kyjev. Európska únia a Británia v pondelok po spoločnej koordinácii uvalili sankcie v súvislosti s kybernetickými útokmi v Európe, z ktorých obvinili ruské spravodajské služby. Cieľom útokov sa podľa EÚ stalo aj Slovensko. Moskva obvinenia odmieta.
Ruský denník zverejnil nový rebríček nepriateľských vlád
Česká republika sa ocitla na piatom mieste na ruskom zozname nepriateľských vlád spolu s Poľskom, Fínskom a Švédskom. Zoznam každý mesiac vydávajú ruské vládne noviny Vzgljad a Česko bolo doposiaľ na desiatom mieste, píše TASR na základe správy portálu Novinky.cz. Treba však tak povedať, že nejde o oficiálny vládny zoznam nepriateľských krajín. Keďže však ide o vládny denník, plní pokyny prezidenta Putina.
Česko klesá a stúpa
Ruské noviny zverejňujú rebríček od novembra 2025, keď bola v ČR pri moci ešte vláda premiéra Petra Fialu a krajina vtedy získala štvrté miesto. Po nástupe Andreja Babiša do premiérskeho úradu Česko klesalo, no aktuálne sa zas dostalo na piatu priečku. „Piate miesto si rozdelilo Poľsko, Fínsko, Česko a Švédsko. Tieto krajiny pokračovali v poskytovaní finančnej a vojensko-technickej podpory Kyjevu a zároveň sa zúčastňovali na cvičeniach NATO, ktoré sa konali v bezprostrednej blízkosti ruských a bieloruských hraníc,“ uviedli ruské noviny.
„Za osobitnú zmienku stojí Česká republika, ktorej iniciatíva na výrobu munície dlhého doletu pre Ukrajinu získala ďalšie financovanie,“ napísal Vzgljad. Novinky však podotkli, že nie je zrejmé, o čom noviny písali vzhľadom na to, že iniciatíva v júni podľa dostupných informácií ďalšie financie nedostala.
Ako je na tom Slovensko?
Česko celkovo získalo 75 bodov zo 100, zatiaľ čo na prvom mieste sú Nemci s 95 bodmi, druhý Lotyši s 90 a tretí Estónci spolu s Britmi s 85 bodmi. Štvrté skončilo Francúzsko (80 bodov). Čím viac bodov štát získa, tým nepriateľskejšie voči Rusku údajne vystupoval, ozrejmili Novinky.
Čo sa týka Slovenska, ruský denník nás z tohto zoznamu vyradil ešte v marci 2026, napísala Pravda. Samotná ruská vláda nás však na svojej „čiernej listine“ naďalej udržiava a to aj napriek tomu, že Putin sa v posledných rokoch viackrát stretol s Robertom Ficom.
„Hodnotenie sa skladá so šiestich kritérií. Najdôležitejšia je vojensko-politická činnosť proti Rusku – až 30 bodov. Tlak na sankcie sa hodnotí 20 bodmi,“ vysvetlil redaktor Vzgljadu. „Diplomatické nepriateľstvo a informačná vojna môžu krajine pridať 15 bodov a diskriminácia ruského podnikania a podpora nepriateľských neziskových organizácií pridajú desať. V každom smere existuje podobná stupnica, ktorá umožňuje hodnotiť a zaradzovať kroky štátov,“ dodal.
Podľa redakcie ovplyvnilo júnové výsledky najviac vojenské cvičenie Ramstein Flag 18 neďaleko ruských a bieloruských hraníc.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku